Nebezpečné zahrávanie sa s nenávisťou voči skôr narodeným
15 | 03 | 2023 I Ivan Brožík

Nikto sa neozýva na ich ochranu a ak náhodou aj, napríklad Jednota dôchodcov, mainstream okamžite píše o "ficoidoch". Sú najbezbrannejšou zložkou spoločnosti vo všetkých civilizáciách, možno hádam počnúc Aztékmi, avšak - končiac pohŕdaním nimi na Slovensku. Na Slovensku neexistujú, neživoria, netrápia sa, tu neexistujú. S výnimkou predvolebného času, kedy im adolescenti z médií hlavného prúdu začnú nadávať, že si ešte dovolia ísť k voľbám.

Už sme si zvykli na to, že "zavadzajú" u lekára, že "zavadzajú" v hromadnej doprave, že nás "oberajú" o čas pri pokladniach v obchodoch, pamätáme sa, ako im všetci nadávali, keď mali ešte nedávno vyhradený čas nákupov. A to sme ešte nespomenuli, ako "vyžierajú" štátny rozpočet svojimi dôchodkami, na ktoré si celý život odvádzali odvody. A ako zúfalo šoférujú a sú zdrojom a pôvodcami zabíjania na cestách - lebo sú starí a nemožní. A keď nezabíjajú, tak aspoň "zdržujú". Proste - nech sedia doma, "svoje si už odžili" a nech sa medzi nami nemotajú. Hlavne, nech "nemudrujú", nech nevyslovujú názor a "nech sa nerobia múdri".

Začnime odzadu

Oni sú múdri a to niekomu veľmi prekáža. Múdrosť nie je to pravé orechové do života v našej spoločnosti. Majú buď excelentné vzdelanie, na základe ktorého už ako gymnazisti získali vedomosti dnešných vysokoškolákov. Poznajú históriu národa, do ktorého sa narodili a v ktorom pomreli ich predkovia. Poznajú jeho významné osobnosti i výrazné historické míľniky. A ak aj boli bez škôl, tak ich životu, a to veľmi slušnému a pokornému životu, naučila drina. Neraz už drina od detstva. Na poli, na gazdovstve, na službách. Alebo získali poznanie vo vojnách. Oni nepresedeli mladosť v kaviarňach a na amerických stážach. A už vôbec ju neprežili nudou. Starali sa o svojich súrodencov, rodičov a často aj o kravky v maštali - tiež už aj ako deti. Ich múdrosť a ich nadhľad sú neprijateľné. Lebo múdrosť a nadhľad je triednym nepriateľom diktatúry akéhokoľvek druhu. Štátnej, mocenskej, generačnej.

Otravne mudrujú

Hoci popravde -  nemajú kde. Pre médiá hlavného prúdu neexistujú, pre bulvár nie sú zaujímaví, lebo nesúložia na verejnosti, nekradnú a nemajú doma futbalovú jedenástku partnerov či partneriek. Pre komerčné televízie neboli nikdy zaujímaví, "píplmetre" nepustia. A pre tú verejnoprávnu? Možno by aj boli, ak by zamestnávala aj niekoho, kto s týmito starkými dokáže komunikovať aj o tom, čo prežili oni. Od postpubertálnych redaktorov to čakať nemožno. Napokon, kto je zvedavý na to, ako sa dnes treba starať o rodičov? Veď, ak raz nebudú vládať, "postará sa štát". Dnešné deti sa obmedzovať niečim takým, ako je opatera vlastných rodičov, určite nebudú. Česť výnimkám, naozaj veľmi vzácnym.

Nech sedia doma

Vraví sa, že výdobytkom demokracie je možnosť cestovať. Ak, pravda, je za čo. Tak, keď už toľko cestujeme, prečo si nevšímame, koľko starkých na vozíčkoch tlačia na verejných priestranstvách, peších zónach a v parkoch napríklad v Nemecku, v Rakúsku, ale aj vo Francúzsku, nehovoriac o severských štátoch, tamojší mladí. Mnohé mladé rodiny berú starkých, hoci aj imobilných, s pomôckami, na spoločné dovolenky. U nás, naopak, si od tých skôr narodených chodia pýtať peniaze a za tie potom oddychovať do plážových barov a na bujaré diskotéky. Nič proti nim, ale... V Portugalsku na vyhlásenom Algarve trávia zimné mesiace mnohí deduškovia a babičky z Holandska v hoteloch, aj päťhviezdičkových. Plávajú si v bazénoch, večer majú tanečné párty, cez deň sa motkajú po pláži. Na pobyt im priespievajú ich potomkovia. U nás si potomkovia pýtajú od starých rodičov letenky na let do Hurghady, samozrejme, bez nich.

Zabíjajú na cestách

Najnovšie Európska únia zvažuje prijať nariadenie s výraznými obmedzeniami šoférovať vodičom po sedemdesiatke. Opakované skúšky, testy časté prehliadky. To, že možno nejazdia štýlom "čo to dá", ale tak, ako ich naučila opatrnosť, je iná téma. Zaujímavé, okamžite sa jej ujal práve mediálny hlavný prúd u nás. Akože fajn, čo majú čo "starci" zavadzať? To, že na našich cestách sa v drvivej väčšine v zákrutách na stromy lepia deti za volantom šrotov, nakúpených v zahraničných bazároch, hlavne nech majú zvučnú značku, je akosi podružné. Hoci pre bulvár fascinujúce. Lenže, fyzika si nevyberá medzi značkami. Fyzika je fyzika a jej pravidlá odstredivých síl a zotrvačnosti platia pre každý predmet na ceste rovnako.

Zavadzajú u lekára

Nuž, keby zdravotníctvo fungovalo tak, ako má, nezavadzali by. Lenže, ak majú dôchodcovia dispenzárnu starostlivosť, teda, vzhľadom na svoj vek majú diabetes, kardioťažkosti, zničený pohybový aparát, potrebujú aj niekoľko lekárov špecializovaných odborností naraz. Nie iba raz za rok, ale pekne každý kvartál, lebo lieky možno predpisovať iba na štvrťrok a medzitým musí byť kontrola. A v hromadnej doprave musia zákonite "prekážať" či zaberať miesto. Nie všetci môžu šoférovať, nie všetci si môžu z dôchodku dovoliť financovať vlastné auto akým ich nenaučíme lietať, nejak sa presúvať budú musieť. Aby prežili. Ak zostanú doma, tak si ich všimne - jasne že neskoro, až lekár - obhliadač. Aby prežili, musia aj do obchodu a tam rátať v dlani drobné mince. Nemajú "ajfóny" na priloženie k terminálu.

Volia Fica

To je jedna prachsprostá demagógia! Jednak si môžu voliť koho chcú, jednak toto klišé mainstreamu a jeho "odborníkov na čokoľvek" je sprostá lož. To by potom dôchodcovia mohli nadávať na to "mladé stupídne stádo, ktoré volilo Čaputovú". Lenže, oni to nerobia. Počuli ste niekde niekedy niečo také? Nie, pretože spolu s ich chatrným zdravím v nich pomaly dožíva aj to, čo sme kedysi volali ohľaduplnosťou, slušnosťou a možno aj úctou či toleranciou.

„Iba deti, blázni a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť vždy pravdu.“ —  Sigmund Freud. A dosť ťažko tu teraz vyhlásiť, že psychoanalytik Freud bol dezolát, alebo ficoid. Iste, pravda je u nás pravdou iba vtedy, ak je v podobe názoru šírená juvenilným mainstreamom. V opačnom prípade je iba púhou dezinformáciou dezolátov. Alebo "prebytočných" starcov.

Chmelár Pellegrinimu: Vráť sa na zem a spoj slovenskú ľavicu
Politológa Eduarda Chmelára tentokrát zaujalo konanie a jednanie lídra strany Hlas-SD, Petra Pellegriniho. Pretože Pellegriniho Chmelár nevidí ako nepriateľa. Už len preto, lebo jeho kultivovaný prejav by mal tvoriť základ pre politiku spoločných... Čítať ďalej
14 | 03 | 2023 | Eka Balaskova

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik