Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia

V utorok prebehlo online stretnutie ministrov vnútra EÚ, ktoré si vynútila migrantská kríza v Ceute.


"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…

Ochranári z Národného parku Veľká Fatra upozorňujú na nápadnú rastlinu s ružovými kvetmi. Netýkavka žliazkatá vyzerá nevinne, no patrí medzi invázne nepôvodné…
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Niekto robí rukami, niekto hlavou. A sú aj takí, čo iba melú hubou a škodia Slovensku. Ako Miško Šimečka.
Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SSD) nazval hnutie Igora Matoviča zločineckou skupinou.
Komentáre
31. 10. 2025
V ostatných dňoch "chrámy konzumu" praskali vo švíkoch a predbiehali sa v ponuke toho, čo na našom vianočnom stole nesmie chýbať. Čo nechýbalo na štedrovečernom stole našich predkov?
To, čo sa nachádzalo na štedrovečernom stole pred pár storočiami, by dnes mnohí mnžno vnímali, ako "chudobnú večeru". Naši predkovia totiž na tom stole mali výlučne to, čo si sami mohli a vedeli dopestovať, či dochovať. A to bolo z pohľadu človeka 21. storočia, ktorý prejde pár metrov a dostane exotické ovocie, či ryby z "druhého konca" planéty; veľmi skromné. Čo teda naši predkovia konzumovali, ako štedrú večeru?
Pred pár storočiami by sme napríklad na Orave ťažko na štedrovečernom stole hľadali hrozienka či kukuricu, okolo Štúrova na stole chýbať nemuseli. Je to spôsobené samozrejme podnebím a pôdou, ale aj tým, že kedysi nebol štandardom taký presun ľudí. Cesta trvala aj týždeň a nebol veľmi dôvod, púšťať sa na také dlhé cesty. Zvlášť stredná, či nižšia vrstva k životu nepotrebovala dlhé cesty. A tak kým dnes povieme "čo dom dal" na recepty, ktoré sú viac-menej rýchlo nazháňané, kedysi ešte aj na Štedrý večer ľudia varili z toho, čo dom, či dvor dal.
Na našom stole nemôže chýbať vyprážaná ryba. Pritom tá sa v niektorých oblastiach na štedrovečerný stôl dostala až niekedy začiatkom 20. storočia. Pokiaľ samozrejme nehovoríme o lokalitách, kde sa rybolovu venovali už od dávnoveku. Rybie mäso je navyše náročnejšie na skladovanie, preto je nutné ho skonzumovať v kratšom čase.
Aj pre našich predkov boli Vianoce sviatkami hojnosti Dnes by sme si povedali - aká už to bola hojnosť, ale faktom je, že v minulosti základ stravy tvorili kaše - obilné (pšeno, raž, ovos), mnohokrát strukovinové. Aj zemiaky - "slovenský chlieb" sa na našom území udomácnili relatívne nedávno, teda až veľa času po objavení Ameriky.
Mäsa bývalo na stole pomenej. Domáce zvieratá boli skôr súčasťou života - dávali mlieko či vajíčka. A preto, aby si "uctili" týchto darcov potravy, naši prapredkovia z každého chodu zo svojho stola odniesli po troške aj domácim zvieratám. Bol to ich dar pre ne, aby im ho mohli počas celého roka vrátiť v potrebnom množstve a forme. Naši predkovia totiž verili, že koľko dáš, toľko dostaneš.
Starí Slovania konzumovali spočiatku hlavne divo rastúce ovocie, dnes by sme ho nazvali plánkami. Až neskôr začali slivky, hrušky, či jablká sami pestovať. Vyrábali z nich rôzne lekváre, či sirupy. Tie sa v kuchyni hojne využívali aj ako sladidlá. Tradičným sladidlom bol med, ten nesmel chýbať ani na štedrovečernom stole. Aj vo forme medoviny.
Starí Slovania tesne po Zimnom slnovrate vítali nový rok. Ten si zosobňovali do narodenia dieťaťa, ako príchod nového života, návrat Slnka v plnej sile. Ani na stole preto nemohli chýbať "magické potraviny" - kým nový rok, ako dieťa zosilnie, mali rod, rodinu chrániť pred chorobami či nešťastiami. Preto si oblátky potierame nie len medom, ale aj cesnakom. Naši prapredkovia síce nevedeli, že je to prírodné antibiotikum, poznali však jeho liečivú silu.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť zdieľaním našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na zdieľať. ĎAKUJEME!
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.