Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
pred 8 hod
pred 8 hod
pred 8 hod
Dnes, v čase globalizácie sú aj tie naše vianočné zvyky v rámci Slovenska už viac-menej "uniformné". Nie vždy tomu bolo tak. Kedysi ľudia ďaleko menej cestovali a tak sa mnohokrát aj zvyky líšili od dediny k dedine, o regiónoch nehovoriac.
A tak v Turci nesmelo chýbať niečo, čomu na Šariši nepripisovali žiadny mimoriadny význam. Tradície našich predkov sú veľmi bohaté na tradície, ktorých korene sú ešte v predkresťanských časoch. Takým je aj vítanie dieťaťa, Ježiška. Starí Slovania ako dieťa vítali nový rok. Poďme sa prejsť po Slovensku a nahliadnuť do regionálnych tradícií.
V okolí Martina ešte donedávna chodili vydajachtivé dievčatá na chliev klopať vareškou. Ak sa sviňa ozvala na prvýkrát veštilo to, že dievčina sa čoskoro vydá. Veľa povier a rituálov sa týkalo práve diev vo veku na vydaj - žiadna predsa nechcela ostať starou dievkou. A tak si na Luciu na lístočky napísali desať chlapčenských mien, jedenásty nechali prázdny. Lístočky vložiili do vankúša a každý deň do Štedrého večera jeden spálili, aby na Štedrý večer pri poslednom lístku zistili, ako sa bude volať ich vyvolený. Prázdny lístok , že dievčina "ostane na ocot". Verili tiež, že ku komu sa plameň sviečky na stole prikloní, ten sa ďalších Vianoc nedožije.
Na celom Slovensku je rozkrojenie a jedenie jablka jedným z chodov Štedrej večere. Poviete si - veď jablko je to úplne najobyčajnejšie ovocie. Lenže spomeňte si na Bibliu a to, čím zlákal had Evu? Presne tak, bolo to jablko. Navyše pre našich predkov bolo jablko symbolom nového života a dobrého zdravia. Preto sa s ním spájalo aj niekoľko povier.
Jedna z nich hovorí, že ak sa pri krájaní jablka prereže jadierko, je to zlé znamenie. Podľa inej legendy ak sú jadrá v jadrovníku uložené do kríža, bude to tiež zlé znamenie, ale ak je hviezdica pekného tvaru, dom budú choroby z diaľky obchádzať. Tiež sa hovorilo, že keď hocikedy v roku stretnete Svetlonosa, odoženiete ho od seba spomienkou na toho, s kým ste jedli jablko na Štedrý večer.
Na Orave, ale aj v ďalších lokalitách bolo zvykom prestrieť tanier navyše. Novšie tradície hovoria, že je to pre prípad, že na dvere domu zaklope prípadný pocestný, z predkresťanských čias sa na takto prestretý tanier pripravila aj oblátka potretá medom a cesnakom - pre duše zosnulých členov rodiny.
Na stole nesmeli chýbať mince a pod obrusom aj papierové peniaze. Tie mali zabezpečiť to, aby po celý rok v dome necítili ich nedostatok. Takisto bolo dôležité, aby mala gazdiná všetko potrebné k servírovaniu večere na dosah ruky. Verilo sa totiž, že ak niekto vstane od stola, sadne si k nemu "kmotra Smrť".
Pod stolom neboli len nohy stolujúcich, ale aj sekera, reťaz, či otiepka slamy. Vďaka sekere mal mať každý, kto sedí pri stole, železné zdravie. Reťaz omotaná okolo nôh stola mala zaistiť, že každý zo stolujúcich budú k svojmu domovu pevne pripútaní a vždy doň nájdu cestu. Ak si na ňu stolujúci položili nohy, malo to zaručiť súdržnosť rodiny po celý rok.
V okolí Nových Zámkov sa ešte pred tým, ako rodina zasadla k stolu, reťaz nahradila "modlitba za štyri kúty" - gazda vzal do rúk orechy a prednášal modlitbu: "Moje milé šťiri kúty, nemám vás čím obdariťi, zato vy nás cez Božé poženhaňé po celý rok obdarujte zájomnú súdržnosťú a pokojným domovom. Mene Occa, i Syna, i Ducha Svatého," pričom počas prežehnania sa, hlava rodiny do kríža po kútoch rozhadzuje zdravé orechy.
Na Orave, či Kysuciach sa stromček začal používať až zhruba pred sto rokmi, inde ak ho mali, tak visel z povaly. Má to praktický základ - ľudí v dome množstvo a izby neboli natoľko priestranné, aby im v nich stromček nezavadzal. A tak ho jednoducho zavesili na hradu povaly.
Aj jedlo malo rituálny význam. Na mnohých miestach sa na Štedrý večer smeli jesť len ryby. Malo to zaručiť, že keďže ryba nemá nohy, šťastie nemá ako vybehnúť z domu. Na stole nesmela byť ani hydina - šťastie mohlo uletieť. Naopak, v okolí Nitry sa ľudia navzájom poťahali za uši, to malo zaručiť, že kto bol za uši vyťahaný, bude v budúcom roku počuť len dobré správy.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť zdieľaním našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na zdieľať. ĎAKUJEME!
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
