Mladý socialista Artur Bekmatov na adresu novinára Ilieva, moderátora relácie TA3  V politike, povedal, že „nezaregistroval takú koncentráciu arogancie, povýšenectva a netolerancie, akú predviedol v úvode posledného vydania relácie.“Sledovala som túto reláciu a s Bekmatovom súhlasím. Iliev je  jeden nadutý, arogantný človek. O jeho skákaní do reči a bohorovnom správaní V politike som sa už  vo svojich príspevkoch na stránkach HD vyjadrila.

A tak  je namieste otázka, prečo sa takto správa. Možno si myslí, že arogancia dáva jemu a novinárskej profesii pečať  vážnosti a bohorovnosti. Aby si prizvaný politik  a televízny divák nemyslel, že Iliev je holobriadok s prvým vyrašeným chlpom, alebo že je vyľakaný elév – nie, on sa už holí, on je rázny, prísny, arogantný Iliev.

A čo hovorí Wikipédia? Povie nám, prečo je Iliev arogantný?

Arogancia je vrodená

Sigmund Freud hovorí, že ľudia čerpajú z dvoch základných druhov energie - je to životodarné, o rozkoš sa usilujúce libido, a thanatos, deštruktívny inštinkt smrti. Konflikty  medzi nimi vedú k rozporom v ľudskom správaní. Agresivita vzniká ako deštruktívna energia prúdu thanatos.

Konrad Lorenz vyslovil  názor, že arogancia je dôsledkom vrodených, genetických faktorov, ktoré vyvolávajú nepriateľské reakcie namierené proti druhým. Domnieva sa,  že agresívna energia sa v jedincoch hromadí, až kým sa nestane niečo, čo spustí jej uvoľnenie. Spúšťačom je nejaké výhražné gesto. Keď pohár pretečie, dochádza k agresívnym prejavom. Preto by spoločnosť mala svojim členom dať možnosť, ako zo seba dostať agresivitu a aroganciu, napríklad prostredníctvom  agresívnych športov.

Táto teória nie je však dostatočne doložená dôkazmi, pretože iné štúdie potvrdzujú opak. U respondentov, ktorí mali odbúrať agresivitu napadnutím druhého človeka, po agresívnom akte agresivita narástla.

Agresia – frustrácia

John Dollard so svojimi kolegami hovorí, že ľudia sa v komunikácii s inými ľuďmi správajú arogantne vtedy, keď sú frustrovaní v snahe dosiahnuť nejaký svoj cieľ alebo potrebu. Ak máme uspokojené svoje základné potreby a darí sa nám dosiahnuť ciele, nesprávame sa arogantne. Frustrácia podľa Dollarda vždy vedie k arogancii.

Martin Seligman s tým nesúhlasí, keď hovorí, že stála frustrácia vedie k bezmocnosti a tá zas  k depresii.

Arogancia ako naučené správanie

Arogancia sa dá podľa Alberta Banduru naučiť. Ľudia sa správajú arogantne, lebo sa naučili, že sa im to vypláca. Keď sa človek správa k niekomu arogantne a zistí, že tým dosiahol, po čom túžil, predpokladá, že rovnaké správanie mu prinesie rovnaký výsledok aj druhý raz. Ak podobné správanie a dosiahnuté ciele pozorujeme aj vo svojom okolí, ovplyvňuje nás to v komunikácii s ľuďmi, s ktorými prichádzame do styku.

Veľkým problémom je aj arogancia v televízii. Nakoľko deti sledujú televíziu a sú ľahko ovplyvniteľné, je pravdepodobné, že v čase, kedy sa formuje ich správanie, arogancia deformuje slušnú komunikáciu aj v ich vyššom veku.

Arogancia ako kombinácia vplyvov

Z niektorých štúdií vyplýva, že na aroganciu v komunikácii má vplyv aj prostredie. Jedna napríklad tvrdí, že ľudská arogancia je väčšia v hlučnom než tichšom prostredí. Iný prieskum zas ukázal, že arogancia sa zvyšuje s narastajúcou teplotou. Ľudia sú agresívnejší, keď im je teplo.

Zillman tvrdí, že spoločným znakom týchto faktorov je zvýšené vzrušenie. A keďže zlosť a iné silné emócie sú spojené s fyziologickým vzrušením, vzrušený človek môže skĺznuť do hnevu a arogancie.

A čo poviete vy?  Našli ste odpoveď?           

Autor: Mária Škultétyová

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik