Téma obnovy Hlavnej stanice v Bratislave sa vracia takmer periodicky. Väčšinou však končí maximálne "kozmetickými" úpravami. Najnovšie sa hovorí o jej zbúraní. Ani jej kapacita, prepravné možnosti, či dispozícia priestorov dávno nevyhovujú požiadavkám a potrebám cestujúcich či personálu.
Prvá budova bola postavená na Šancovej ulici v roku 1848 pre potreby spojenia s Viedňou, Břeclavou. Budova, ktorá slúži dodnes, bola postavená v roku 1871 po dobudovaní trate z Budapešti cez Štúrovo. Zatiaľ posledná veľká prestavba bola realizovaná v roku 1989, kedy bola pristavená súčasná hala, nazývaná aj Skleník.
Dnešná realita
Hala plná motajúcich sa, či na schodoch posedávajúcich cestujúcich, krátke a úzke nástupištia, kde majú dlhšie vlaky problém, bez eskalátorov do podchodov. Ak sa chcete najesť, mnohokrát to musíte riešiť improvizáciou na múriku oddeľujúcom schodište od vstupu na 1. nástupište. Množstvo rôznych ľudí bez domova, či pod vplyvom omamných látok. Tak dnes vyzerá vstupná brána do Bratislavy.
Stavaná do oblúka
Problémom stanice je, že bola vybudovaná do oblúka a preto sa ani v doterajších rekonštrukciách nemala kam rozširovať. Oblúk robí problémy aj pri dĺžke vlakov.
„Najdlhšie máme tretie nástupište, kde sa zmestí vlak s trinástimi vozňami do Košíc, najkratšie je piate, kam vojdú ledva štyri. Chodia tam vlaky na Dunajskú Stredu a Komárno, ktoré sú krátke, a takisto súpravy do Viedne smerom na Devínsku Novú Ves a Marchegg,“ upresnil prednosta stanice Országh.
Pribudli výťahy
Kvôli úzkemu priestoru nebolo možné rozšíriť nástupištia, na ktorých by mohli byť vybudované eskalátory. Od roku 2019 fungujú na každom nástupišti výťahy, ktoré stanicu čiastočne debarierizovali aj pre imobilných cestujúcich. Dovtedy cestujúci na pomoc s batožinou, či kočíkmi mohli využiť "nosičov" - predajcov Nota Bene, ktorí boli v bielych uniformách k dispozícii na každom nástupišti.
Zrovnajú ju so zemou?
„Aby sem mohli prísť noví nájomcovia s kvalitnejšími službami, potrebujeme vyriešiť rozvody vody, kanalizáciu, elektrické rozvody a novú trafostanicu. Všetko je už po uplynutí životnosti. Pre predstavu, keď si niekto zapojí väčší spotrebič, to už je pre nás taká energetická strata, ktorú si nemôžeme dovoliť. Ďalšia vec sú hygienické štandardy. Súčasní nájomcovia ich majú schválené dávnejšie, dnes sa už hygiena na nové priestory pozerá inak,“ hovorí hovorkyňa Ria Feik Achbergerová.
Útvar hodnoty za peniaze vidí ako jednu z možnosti rozšírenie koľajiska o pôvodnú budovu hlavnej stanice, prípadne o posunutie smerom na východ, kde by bol pre stanicu veľkorysejší priestor.
Hoci aktivisti sú proti zbúraniu historickej budovy, ktorú žiadajú zachovať, prípadne zakomponovať do nového riešenia hlavnej stanice, jej budúcnosť je stále otázna.
Názor vedenia ŽSR
„Na ministerstve bol zriadený riadiaci výbor. Všetko je ešte na začiatku a každá možnosť sa preveruje, takže je predčasné čokoľvek zhodnotiť. Popri stanici sú tu aj budovy, ktoré sú pamiatkovo chránené, či už budova železničnej polície, alebo Múzeum dopravy. Prijímacia budova je v pamiatkovej zóne. V každom prípade si však Bratislava zaslúži reprezentatívnu stanicu a nám ide hlavne o bezpečnosť cestujúcich,“ upozorňuje Feik Achbergerová.
Po rekonštrukcii volá aj mesto
Primátor Matúš Vallo pred vyše rokom vyslovil nádej, že je blízko k tomu, aby spoločne vyhlásili architektonickú súťaž na obnovu predstaničného námestia i Hlavnej stanice.
„My sme pripravení vyhlásiť ju. Čakáme však na štát, aby sa zapojil," podotkol Vallo. Je podľa neho dôležité, aby po novej autobusovej stanici mala Bratislava na úrovni 21. storočia aj železničnú stanicu.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik