Zmenia USA postoj k Ukrajine?

Americká vláda a americká verejnosť môžu dramaticky zmeniť svoj postoj k Ukrajine po priamom zapojení armády do konfliktu a veľkými stratami, povedal publicista Leon Hadar pre The National Interest. „Ak sa to stane (vojenská angažovanosť USA), Spojené štáty nakoniec utrpia straty na Ukrajine a vojaci sa vrátia do Ameriky vo vreciach na telá, môže to mať vážny dopad na verejnú mienku a Kongres,“ povedal autor.

Vstup Západu do priamej konfrontácie s Moskvou, podľa neho, rozdúcha u Američanov strach zo svetovej vojny a masívneho jadrového úderu. Veľká časť diskusií vo Washingtone a ďalších západných metropolách, sa v posledných dňoch sústredila na údajnú hrozbu ruského prezidenta  použiť jadrové zbrane na Ukrajine, v reakcii na výzvy, ktoré považuje za hlavné národné záujmy Moskvy.

 

Napriek tomu, keď uvažujeme o tomto prízraku ruského nasadenia jeho jadrového arzenálu, ktorý, ako sme varovaní, by mohol viesť ku Kubánskej raketovej kríze II, musíme pripomenúť, že globálna superveľmoc môže ochromiť malú alebo stredne veľkú mocnosť bez toho, aby sa uchýlila k použitiu jadrových zbraní. Len použitím plnej sily svojich konvenčných zbraní na Ukrajine by Rusko dostalo Washington do rovnakej situácie bez víťazstva, v ktorej sa ocitol po sovietskej invázii do Maďarska v roku 1956, keď dospel k záveru, že záchrana obete moskovskej agresie by si vyžadovala priamy vstup USA a vojenský zásah.

 

Na rozdiel od našej kolektívnej historickej pamäti, jediným najničivejším bombovým náletom v histórii ľudstva nebolo odpálenie atómovej bomby Spojených štátov nad Hirošimou a Nagasaki v Japonsku, ale nálet amerického letectva  naTokio,  počas dvoch nocí v marci 1945. Tento nálet si vyžiadal odhadom 100 tisíc mŕtvych japonských civilistov a viac ako jeden milión bez domova. Na porovnanie, atómové bombardovanie Nagasaki malo za následok smrť 40 000 až 80 000 ľudí.

Vietnam a Juhoslávia

Spojené štáty a ich spojenci zhodili na Severný Vietnam počas vojny viac ako 7,5 milióna ton bômb. Americké bombardovanie nedokázalo prinútiť Severný  Vietnam podriadiť sa a spôsobilo strašné utrpenie civilného obyvateľstva. Na druhej strane, letecká bombardovacia kampaň, ktorú uskutočnilo NATO na Juhosláviu počas vojny v Kosove v roku 1999, ako aj použitie rakiet na útok na Belehrad a Prištinu, znamenali obrat v tejto vojne.  Prinútil vtedajšieho vodcu Juhoslávie Slobodana Miloševiča súhlasiť s mierovou dohodou, čo viedlo k jeho pádu.

A Putin?

Z tohto pohľadu, prečo by Putin použil jadrové zbrane pred tým, ako by použil plnú silu vzdušných síl svojej krajiny a iných konvenčných zbraní, vrátane rakiet, aby prinútil ukrajinského vodcu Volodymyra Zelenského súhlasiť s dohodou, ktorá by zabezpečila ruské záujmy? Putin by musel uznať, že je možné, že bombardovanie Kyjeva, Ľvova a ďalších ukrajinských mestských centier zloží Ukrajincov na kolená, rovnako ako americké kobercové bombardovanie Hanoja neviedlo k úplnému severovietnamskému vzdaniu sa. Ukrajina nevlastní jadrové zbrane, ktoré by mohli ohroziť globálnu superveľmoc,  akou je Rusko. Ani v najhoršom scenári z ruskej perspektívy by ukrajinské sily neboli schopné vstúpiť do Moskvy a vnútiť Kremľu politické riešenie vojny. Jedinou otázkou je, či bude mať Ukrajina vojenskú spôsobilosť a politickú vôľu prinútiť Putina stiahnuť sa z okupovaných ukrajinských území.