Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Poslucháči jedného z rádií dnes museli nadobro pochopiť, že na vyvedenie Michala Šimečku z koľají stačí, aby odznela otázka smerujúca k Projektu Fórum.
Glenn Diesen označil rozsiahly dronový útok na Moskvu za mimoriadne nebezpečný a spojil ďalšiu eskaláciu s rizikom jadrového konfliktu.
Na prvý pohľad jednoduché zadania. V skutočnosti preverujú, či dokážete opustiť prvú intuitívnu cestu a nájsť skrytý princíp, ktorý vedie k riešeniu.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Profesor Richard Wolff ostro reagoval na vyjadrenia Kaje Kallasovej o Rusku. Podľa neho jej predstavy o ďalšej konfrontácii pôsobia v USA nepochopiteľne.
Advokátka našla jednu pozitívnu správu: O prezumpcii neviny v mediálnom priestore
"Kostolnému zjavne neprekáža šíriť číre lži. To je naša kaviareň. Pre ňu pojmy ako pravda a fakty majú špecifický význam: pravda a fakt je to, čo vyhovuje nášmu svetonázoru," upozorňuje Juraj Draxler.
Bez programu, argumentov a problémami s egami...
Gašpar hovorí o nevydarenom protivládnom proteste Sasky
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Komentáre
31. 10. 2025
Vypovedalo Slovensko, alebo Európska únia niekomu vojnu? Odpoveď nie je zložitá. N E V Y P O V E D A L O! Napriek tomu sme vo vojne. Ale proti komu? Tieto otázky kladie hudobník, skladateľ a televízny producent Ľubomír Belák na svojom blogu.
Redakcia HD prináša názor Ľuba Belák v plnom rozsahu a bez zásahov.
“... prezident na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada") len za podmienky, že Slovenská republika je napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť, alebo za podmienky, že vypovedaním vojny Slovenská republika plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.”... Časom vojny je obdobie odo dňa vypovedania vojny do dňa uzavretia mieru.
Podľa tohto článku je pre vyhlásenie vojny voči komukoľvek, kdekoľvek a s kýmkoľvek zodpovedná Národná rada. Preto je namieste otázka: „Vypovedalo Slovensko, alebo Európska únia niekomu vojnu?“. Odpoveď nie je zložitá. N E V Y P O V E D A L O! Napriek tomu sme vo vojne. Ale proti komu?
Slovensko, lepšie povedané občania Slovenska, sa napriek tomu zmietajú v problémoch podobným vojne. Dodávame zbrane Ukrajine, súhlasíme so sankciami proti Rusku, na frak dostáva ekonomika, začína byť nedostatok energií a ceny rapídne stúpajú. Je tu ešte jeden, či dva symptómy vojnového stavu.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/09/25/eduard-chmelar-zuzana-caputova-sa-nikdy-nezastala-urazanych-nazorovych-oponentov
Rozpadá sa politický systém, spravodlivosť a demokracia sú len poučkami v učebniciach a ľudia sa navzájom nenávidia nie preto, že sú si nesympatickí, ale pre rozdielne názory na stav našej krajiny. Našťastie obete na životoch radových občanov sme nechali Ukrajincom. Pritom sa tvárime, že sme s nimi solidárni a pomáhame im v ich zúboženom stave krajiny. Vyhlasujeme heslá za slobodu susedov a ukazujeme päste veľmoci, ktorej sme nielenže nevyhlásili vojnu, ale sme ju nedali ani do zoznamu nepriateľských krajín. To sme nechali Rusom.
Pre prosperitu, stabilitu, susedské spolunažívanie? N I Č. Ak by to mali byť zbrane, ktoré sme im posunuli len preto, že by sme ich pre zastaranosť aj tak dali do šrotu a dvesto euro každému Ukrajincovi, ktorý si ich vyberie priamo na hraniciach a vracia sa späť domov, tak je to prinajmenšom „atentát“ spáchaný na morálke.
Namiesto diplomatického urovnania agresie jednej z veľmocí voči Ukrajine, chodia naši politici na frontovú líniu v nepriestrelných vestách a helmách, aby podporili vojnu, strieľanie, ničenie a zabíjanie. Je jedno, z ktorej strany páli ozbrojený vojak. Neraz je cieľom obyčajný človek, ktorý nechce od sveta, v ktorom žije, nič iné, len teplo, svetlo, niečo do úst, ale najmä pokoj zbraniam. Táto pandémia vojny zasiahla celý západný svet. Namiesto toho, aby tí, čo to majú v rukách, hľadali liek na ukončenie všetkých sporov a nenávisti, prilievajú benzín do ohňa. Príčina, prečo to robia, je neraz nepochopiteľná. Neraz počuť z ich úst len:“...my za to nemôžeme, to len tí...“, a ukážu na východ.
Spoločenstvo ľudí od jeho vzniku malo vždy na zreteli, aby sa ako pán tohto sveta staralo o základné životné potreby. Preto vznikali spory o územia, bohaté lesy, úrodné polia, čerstvú vodu. Istý čas sa zdalo, že sa poučilo a už nikdy sa nevráti späť. Je absurdné, že ľudstvo prešlo dlhú cestu, aby sa zrazu ocitlo na jej začiatku.
Štáty a národy si privlastnili ideológie a náboženstvá, ktoré neraz pokrytecky zneužívajú pre nezmyselné ciele. Je nepochopiteľné, že európska kultúra sa dostala do stavu, kedy sa znovu zavádza cenzúra, ľudia sa strachujú, čo im prinesú ďalšie dni, či budú mať nato, aby prežili a dosť síl, aby sa postavili zlu, ktoré vanie z ich vlastných parlamentov a politických centrál.
Tá sa však nebuduje cez klamstvá a konšpiračné spravodajstvo, ktoré fúka z našich médií. Namiesto toho, aby sa snažili priniesť svojim klientom, divákom a poslucháčom aspoň trochu objektivity, sme doslova zavalení propagandou. Dokonca aj tou z opačnej strany. Namiesto toho, aby sme dôverovali, pochybujeme o všetkom. To je výsledkom komunikácie medzi občanmi, národmi na jednej strane, a politikmi a médiami na tej druhej. Z rečí sa samozrejme nenajeme ani nezohrejeme. Zatiaľ to však takto vyzerá vo vyspelej Európe. Dôležitejšie sú frázy zodpovedných politikov a kostýmy v žlto-modrej farbe ako reálna pomoc. Nielen Ukrajincom, tým ozajstným, ale aj samým sebe.
V 89. roku sme si spievali pesničku „Loď, ktorá sa plaví do neznáma“. Vtedy sme ju chápali ako rozlúčku so systémom, ktorý je už minulosťou. Boli sme naivní. Všemocný trh, ktorý nastúpil s politickými zmenami, nič nevyriešil. Naopak, spravil z nás novodobých, demokraticky potvrdených, otrokov na večné časy(?).
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
