Exminister školstva Juraj Draxler analyzuje situáciu, kedy v ďalšej z krajín EÚ vyhrala pravica. Tentokrát šlo o víkendové voľby vo Švédsku.
Hlavný dôvod, prečo vo Švédsku tesne vyhrala voľby pravica vidí Juraj Draxler v imigrantoch. Konštatuje, že kampani dominovala téma násilia v štvrtiach prisťahovalcov.
"Parlamentné voľby zrejme vyhral blok štyroch pravicových strán. Veľmi tesne - výsledok bude asi skutočne jasný až po spočítaní hlasov Švédov zo zahraničia. Už v tejto chvíli je ale zrejmé, že došlo k politickému zemetraseniu. Prudko si totiž polepšili najmä Švédski demokrati, čo je strana s neonacistickými koreňmi, ktorá sa ale postupom rokov očistila od najradikálnejších ľudí. V týchto voľbách sa z nich stala druhá najsilnejšia strana krajiny, po sociálnych demokratoch. Je to len ďalší príklad toho, ako v západnej Európe skutočne dozrel problém imigrácie, ktorý tradičné politické sily riešili veľmi vlažne," upozorňuje Draxler.
"Ešte väčšie zemetrasenie to bude 25. septembra v Taliansku, kde vedú Bratia Talianska. Strana, ktorá tiež silno čerpá zo sľubov radikálne zostriť ochranu hraníc. Ide tiež o stranu, ktorej mnohí predstavitelia majú sympatie k Mussoliniho myšlienkam a myšlienkam niektorých povojnových politikov pôsobiacich v širších tradíciích talianskeho fašizmu," varuje bývalý minister.
"Späť do Švédska. Mala na víťazstvo radikálov vplyv vojna na Ukrajine? Veľmi nie. Švédski demokrati sú pomerne silno nastavení proti Rusku a v tomto duchu podporili aj rozhodnutie ísť do NATO. V tom sa strany medzi sebou veľmi nelíšia. (Ak hovoríme o Talianoch, je to vzdialene podobné, Bratia Talianska sú síce menej protiruskí, ale zatiaľ sú skôr za podporu ukrajinskej strane, v podobe pokračujúcich dodávok zbraní. Podobne sú na tom ich potenciálni spojenci z Ligy, na čele so Salvinim, ktorý síce kritizuje sankcie proti Rusku, ale tiež vyslovuje podporu ukrajinskej strane.)" Píše Draxler.
"Ak sa bavíme o Švédsku, je to krajina s tradične veľmi konsenzuálnou politikou. Aj Švédski demokrati sa snažia predovšetkým o stabilitu, preto súhlasili, že aj v prípade, že budú mať lepší výsledok ako konzervatívci, s ktorými sú vo volebnej koalícii, nebudú si nárokovať premiérsky post. Tiež podporujú tradičnú sociálnu politiku. A hoci sú za silné národné štáty a proti niektorým eurointegračným tendenciám, v žiadnom prípade nie sú proti EÚ. V tomto zmysle ten švédsky vývoj, aj keď dochádza ku korekcii politického kurzu, nijako nepripomína vývoj napríklad u nás, kde časť strán a voličstva požaduje úplne hocičo, čo znie nejako radikálne," porovnáva situáciu vo Švédsku a na Slovensku Draxler.
"Celkovo, aj tieto západoeurópske "protiimigračné", "radikálne pravicové" strany sa medzi sebou líšia natoľko, že predstavovať ich silné výsledky ako nejaký jasný západoeurópsky trend by bolo nezmyslom. Každopádne, je smutné, že krajiny ako Švédsko neriešili imigračné problémy tak dlho, až to vyústilo do skutočne vyostrenej situácie. Aj doterajšia sociálnodemokratická premiérka teraz v predvolebnej kampani sľubovala, že Švédsko nebude mať žiadne "somálske mesta". Bohužiaľ, je to v situácii, keď v segregovaných štvrtiach dlho narastalo násilie a moc gangov. A Švédi už toho majú dosť," vysvetľuje Draxler.
"Tento problém bude musieť riešiť aj Európa ako taká. Ako si zachovať relatívne tolerantnú atmosféru, ale zase na druhej strane uznať, že bez nejakých silnejších obmedzení prílevu ľudí dovnútra Európy to naozaj nepôjde," uzatvára Juraj Draxler.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik