Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Hlas ľudu: Už je to tu. Zvonček zvoní a škola začína. Za to, že do nej chodíme povinne, ďakujeme školským reformám Márie Terézie a Jozefa II. Obaja osvietenskí panovníci považovali nevzdelanosť za príčinu biedy.
Podľa reformy Márie Terézie Ratio educationis z r. 1777 mali už aj dievčatá možnosť chodiť do školy a Jozef II. r. 1788 zaviedol povinnú školskú dochádzku od šiestich do dvanástich rokov. Za jej porušovanie sa trestalo.
Odvtedy školstvo prešlo mnohými zmenami, ale školská dochádzka je stále povinná a chodiť poza školu sa nevypláca. Navyše, pre žiakov a študentov platia isté pravidlá, školský poriadok. Lebo škola nie je holubník, žiaci musia poslúchať.
No na druhej strane zas musíme uznať, že podvádzanie pri štúdiu a písaní diplomoviek sa mnohým vyplatilo. Nechcem na nich prstom ukazovať, vraj to je neslušné. Poviem to teda tak ako tá cigánka v známom vtipe: „ Všetkých vás vyzradím, len pána starostu nie.“ Nuž aj ja tak, všetkých vyzradím, len pána Matoviča a pána Kollára nie. Ani pána školského ministra nevyzradím, božechráň! Veď to by bola hanba, školský minister a toto?!
„přes celý čas vynaučování každý žák i žačka má se v škole počestně, mravně v tichosti zpravovat, žádného kriku ba ani žádné rozprávky a hlasité řeči nevydávat, aby všichni dokázali, že jsou mravní žáci a žáčky, a né surové, nemravné, nekázané, rozpustilé dítky.“
To bolo, čo?! Počestne, mravne a bez kriku. Neviem, neviem, ale dnešná mládež by vyšla na protest do ulíc. Časy sa menia.
Naši predkovia nereptali. Poslúchali. Učiteľ bol autorita a tresty boli prísne. Bitka trstenicou, naťahovanie uší či kľačanie na ostrom polienku. Ale najhorší trest bol karcer - školské väzenie. Maličká tmavá miestnosť a v nej nič, len holé múry.
O tom by vedel svoje aj velikán našej literatúry, básnik P.O. Hviezdoslav. Ako študent kežmarského lýcea si v ňom tiež pár hodín postál. Študenti riešili v krčme veci národné, viac si vypili a pobili sa. A to bolo proti pravidlám. Ale nech mu je, prosím, odpustené, pobil sa za svoj národ.
Ak sa študenti chceli vyhnúť väzeniu, museli dodržiavať prísne pravidlá: nesmeli tiež fajčiť, behať po chodbách, chodiť neskoro do školy a pľuvať pred školou.
Dnes by sa Paľko Országh divil, aké osobnosti reprezentujú národ slovenský. A možno by sa opäť za svoj národ pobil.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
