Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Parlamentný výbor v stredu vyniesol verdikty nielen za alkoholové obvinenia.
Len pred 164 rokmi 22. septembra americký prezident Abraham Lincoln nariadil prepustenie miliónov zotročených Afričanov
Gyengye Veroni je aktivistka, ktorá vie vo svojom prejave na námestiach riadne ďaleko prekročiť hranicu slušnosti. Dokázala to pred časom na protestoch Tam jej tliestkali. Na sociálnej sieti jej arogantný prejav "odmenili" aj vlastní.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
CDU utrpela historický debakel. AfD získala 38,2 percenta a Merz čelí otázke, či reformy zmeniť alebo za ne politicky zaplatiť.
Emil Horváth tvrdo zaútočil na Šimkovičovú a vedenie SND. Pri Hamletovi však chýba dôkaz o politickom zásahu.
Analytik Jan Campbell tvrdo o EÚ, vojne s Ruskom, európskom dlhu, migrácii, sankciách aj suverenite. Varuje tiež pred vojnou vo vesmíre.
Pozor, aby s tými spojencami v tom pekle naozaj neskončili!
Politický komentátor Michal Zoldy vojnychtivým politikom a novinárom ponúka víziu, ako by vyzeral svet v prípade jadrového konfliktu.
Glenn Diesen označil rozsiahly dronový útok na Moskvu za mimoriadne nebezpečný a spojil ďalšiu eskaláciu s rizikom jadrového konfliktu.
Profesor Richard Wolff ostro reagoval na vyjadrenia Kaje Kallasovej o Rusku. Podľa neho jej predstavy o ďalšej konfrontácii pôsobia v USA nepochopiteľne.
Advokátka našla jednu pozitívnu správu: O prezumpcii neviny v mediálnom priestore
Komentáre
31. 10. 2025
Blokovanie webových stránok a jeho možný rozpor s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva - tak sa volá autorský článok, ktorý na webe Právnych listov uverejnil JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave.
Vzhľadom na odborný právnický názor, ako aj závažnosť problematiky, redakcia HD upozorňuje, že text preberá bez zásahu a pripomína, že jeho aurstvo patrí doktorovi Šamkovi v plnom rozsahu.
Dnešného dňa (26.02.2022) bol v Zbierke zákonov pod číslom 55/2022 publikovaný zákon o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, teda dňa 26.02.2022), ktorý v bode III mení aj zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti (tzv. lex infovojna, či lex hlavnespravy).
Táto zmena zákona umožňuje Národnému bezpečnostnému úradu (ďalej len NBÚ) rozhodnúť (buď z vlastnje iniciatívy alebo na základe žiadosti oprávneného subjektu) „o blokovaní škodlivého obsahu alebo škodlivej aktivity, ktorá smeruje do kybernetického priestoru SR alebo z kybernetického priestoru SR (ďalej len blokovanie) a zabezpečuje vykonanie tohto rozhodnutia alebo vykonáva blokovanie na základe žiadosti“.
NBÚ teda dostal do kompetencie právomoci cenzorského úradu s možnosťou zablokovania webovej stránky, ktorá bude podľa jeho názoru obsahovať škodlivý obsah alebo škodlivú aktivitu.
Je na škodu veci, že zákonodarca pri koncipovaní tohto zákona (a to v časti týkajúcej sa novej právomoci NBÚ blokovať webové stránky) postupoval až príliš rýchlo, nakoľko zrejme preto náležite nezohľadnil relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike blokovania webových stránok.
Paradoxným je, že obsahovo obdobný zákon týkajúci sa blokovania webových stránok je aj súčasťou ruského práva a práve obsah tohto ruského právneho predpisu a jeho využívanie v praxi ruským telekomunikačným regulačným úradom Roskomnadzor boli predmetom preskúmavania v nedávnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci OOO Flavus a ďalší proti Rusku zo dňa 23.06.2020 so záverom o porušení článku 10 Dohovoru (právo na slobodu prejavu a právo na šírenie informácií – výťah z tohto rozhodnutia je uvedený nižšie). Toto rozhodnutie ESĽP stojí za pozornosť a tak zákonodarca pri koncipovaní zákona ako aj NBÚ pri aplikovaní zákona, by ho mali dôsledne zohľadňovať.
Vzhľadom na uvedené rozhodnutie ESLP je možné uviesť určité úskalia nového zákona a jeho možnej aplikácie v praxi, ktoré by mohli byť problematické z hľadiska článku 10 Dohovoru:
1/
ESĽP v rozhodnutí OOO Flavus a ďalší proti Rusku celkom jednoznačne dospel k závderu, že celkové zablokovanie prístupu k webovým stránkam je extrémne opatrenie, porovnateľné so zákazom novín alebo televíznych staníc. Takéto opatrenie zámerne ignoruje rozdiel medzi zákonnými a nezákonnými informáciami, ktoré môže webová stránka obsahovať a robí neprístupným veľké množstvo obsahu, ktorý nebol identifikovaný ako nezákonný. Zablokovanie prístupu k celej webovej stránke má praktický dopad, pretože rozširuje pôsobnosť blokačného príkazu ďaleko za rámec pôvodne cieľeného nezákonného obsahu.
ESLP uzatvoril, že pokiaľ blokačné opatrenia cielili na celé elektronické médiá nad rámec obsahu, ktorý bol pôvodne identifikovaný ako protiprávny, ide o neodôvodnený zásah podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru, nakoľko nesledoval žiadny legitímny cieľ a nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.
Z uvedeného vyplýva, že orgán s kompetenciou blokovať webové stránky musí vo svojom rozhodnutí jasne identifikovať, ktorú konkrétnu informáciu (ktorý konkrétny obsah) umiestnený na konkrétnom webe považuje za škodlivú a následne by mal zablokovať iba túto konkrétnu informáciu (napríklad konkrétny článok, video a podobne) a nie aj automaticky celý web.
Alebo povedané inak, bude v rozpore s článkom 10 Dohovoru, ak cenzorský orgán (u nás NBÚ) zablokuje prístup k celému webu, pokiaľ web obsahuje aj informácie, ktoré nie sú závadné v zmysle vnútroštátnej legislatívy.
2/
ESĽP ďalej vo svojom rozhodnutí, s poukazom na výbor OSN pre ľudské práva, zdôraznil, že postihovanie webových stránok blokačnými opatreniami z dôvodu, že sú kritické k vláde alebo politickému systému, nemožno nikdy považovať za nevyhnutné obmedzenie slobody prejavu.
Z uvedeného vyplýva, že podľa judikatúry ESĽP nie je možné zablokovať web iba preto, že je kritický k vláde, že sú na ňom kritické príspevky týkajúce sa činnosti vlády, respektíve, že sa na ňom polemizuje s vládnymi výstupmi, či vládou poskytovanými informáciami (sem možno zaradiť aj napríklad príliš všeobecné nálepkovanie niektorých informácií ako protispoločenských, protisystémových a podobne – to bol aj problém ruskej aplikačnej praxe, ktorú skritizoval ESĽP v uvedenom rozhodnutí). Ak by toto mal byť dôvod na blokovanie webovej stránky (a to dokonca celej, tak ako to bolo aj v prípade posudzovanom týmto súdom) potom by celkom určite išlo o porušenie článku 10 Dohovoru.
3/
ESĽP ďalej poukázal na to, že ruské úrady konali svojvoľne, keď nešpecifikovali konkrétny závadový obsah na webovej stránke (URL webovej stránky), ktorý považovali za problematický, čím zabránili sťažovateľom urobiť informované rozhodnutie medzi odstránením alebo zmenou konkrétneho obsahu.
Z uvedeného možno vyvodiť, že ak cenzorský úrad identifikuje závadový obsah na webovej stránke, mal by dať možnosť prevádzkovateľovi webovej stránky, aby tento závadový obsah odstránil, respektíve náležite pozmenil s tým, že v prípade ak by sa tak nestalo (respektíve by to nebolo možné, nakoľko nie je známy, či zrejmý prevádzkovateľ webu) by mohol cenozorský orgán pristúpiť k blokovaniu, avšak iba a len tohto závadového obsahu, avšak nie aj automaticky celej webovej stránky. Takáto možnosť v našom novom zákone obsiahnutá nie je.
4/
Náš nový zákon definuje škodlivý obsah a škodlivú aktivitu, ktorú bude môcť NBÚ zablokovať, tak, že „škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb“.
Úlohou NBÚ ako cenzorského úradu bude teda vyhodnocovať čo možno a čo už nemožno označiť za škodlivý obsah, či škodlivú aktivitu. Je výrazným nedostatkom novej právnej úpravy, že zákonodarca bližšie nedefinoval pojmy „citlivý údaj“ a „závažné dezinformácie“, nakoľko ide o tak vágne pojmy, že bude fakticky iba sa subjektívnom uvážení NBÚ (a hodnotovom nastavení jeho pracovníkov) ako budú vykladať obsah týchto pojmov. Hrozí tu preto možná svojvôľa v rozhodovaní cenzorského úradu a vyššie uvedené vágne pojmy možu spôsobovať problém v tom, či možno nový zákon označiť za dostatočne určitý, konkrétny, či predvídateľný.
5/
Podľa novej právnej úpravy bude rozhodnutie o blokovaní preskúmateľné súdom na podklade správnej žaloby, ktorá nebude mať odkladný účinok (teda najskôr bude webová stránka zablokovaná rozhodnutím NBÚ a následne sa bude môcť dotknutá osoba obrátiť so správnou žalobou na súd a žiadať preskúmanie takéhoto rozhodnutia).
Nie je vôbec jasné, prečo zákonodarca nezvolil rovno koncept blokovania škodlivého obsahu na základe rozhodnutia súdu (t. j., že by rozhodoval o blokovaní závadového obsahu na webe súd príkazom na podklade žiadosti NBÚ). Blokovanie prevádzky webového sídla alebo prístupu na doménové meno súdom pritom nie je v slovenskom práve nič nové, nakoľko v zmysle zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách je to práve súd, ktorý na základe žiadosti Úradu pre reguláciu hazardných hier môže vydať príkaz na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, ktoré poskytuje zakázanú ponuku (na Krajskom súde v Bratislave pritom nie je nič neobvyklé, že takéto príkazy vydávame, keď sú na to splnené zákonné podmienky, pričom o žiadosti úradu musí byť rozhodnuté sudcom do siedmych kalendárnych dní od jej doručenia).
Väčšiu ochranu by preto prevádzkovateľom webových stránok poskytla obdobná právna úprava ako je pri hazarde, t. j. pri ktorej by príkaz na blokovanie vydával súd a nie cenzorský úrad (úlohou cenzorského úradu by malo byť vyhľadať informácie, ktoré by mohli byť závadné v zmysle zákona, úlohou súdu by následne bolo posúdiť, či to tak skutočne je). Navyše, obdobnú právnu úpravu už slovenský právny poriadok obsahuje a nie je dôvod sa od nej odkláňať.
Navyše ESLP vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že ruské právo nevyžadovalo žiadnu formu účasti zo strany prevádzkovateľov webov v konaní o ich blokácii. Ako žiadosť generálnej prokuratúry, tak aj príkaz Roskomnadzoru (cenzorský úprad) boli vydané bez predchádzajúceho oznámenia stranám, ktorých práva a záujmy ním mohli byť dotknuté. Právo nevyžadovalo, aby úrady posúdili dopady blokačných opatrení pred ich vydaním alebo aby odôvodnili naliehavosť ich okamžitého vykonania bez toho, aby dali zúčastneným stranám možnosť odstrániť nezákonný obsah alebo požiadať o súdny prieskum. Blokačné opatrenia neboli schválené súdom ani iným nezávislým súdnym orgánom, ktorý by poskytol priestor, kde by mohli byť zúčastnené strany vypočuté.
Z uvedeného vyplýva, že určité práva v konaní o blokovanie webových stránok by mali mať aj prevádzkovatelia webových stránok, ktorých sa to týka. Takéto oprávnenia v našom novom zákone úplne absentujú.
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci OOO Flavus a ďalší proti Rusku, rozhodnutie zo dňa 23.06.2020 (číslo spojených sťažností 12468/15, 23489/15 a 19074/16) - výňatok
Podstata prípadu:
Išlo o troch ruských sťažovateľov, ktorí prevádzkovali internetové spravodajské weby.
Prvý sťažovateľ OOO Flavus prevádzkuje spravodajský a názorový server grani.ru. Druhý sťažovateľ, pán Kasparov, je zakladateľom kasparov.ru; ide o web, ktorý prináša nezávislé webové publikácie o sociálnych a politických témach a tiež je to platforma pre nezávislých blogerov. Tretí sťažovateľ, OOO Mediafokus prevádzkuje elektronický portál na adrese ej.ru a publikuje výskumy a nalýzy politológov, ekonómov a novinárov, z ktorých niketorí kritizujú ruskú vládu.
V roku 2013 bola prijatá novela ruského informačného zákona, ktorá posilnila právomoci generálnej prokuratúry a dala jej do kompetencie právomoc identifikovať webové stránky obsahujúce výzvy k masovým nepokojom, extrémistickým činnostiam alebo k účasti na nedovolených zhromaždeniach. V takýchto prípadoch mohla generálna prokuratúra podať žiadosť o blokáciu webových stránok priamo telekomunikačnému regulačnému úradu Roskomnadzor, ktorý mohol takúto blokáciu vykonať tak, že o tom informoval poskytovateľa webhostingu danej webovej stránky a poskytovateľ následne zabezpečil okamžité zablokovanie prístupu k webovým stránkam.
V roku 2014 generálna prokuratúra požiadala Roskomnadzor o zablokovanie webových stránok vyššie uvedených sťažovateľov, nakoľko na weboch grani.ru a ej.ru boli zverejnené príspevky, ktoré komentovali tzv. prípad Bolotnaja; išlo o trestný prípad, ktorý sa týkal masových nepokojov v Moskve v roku 2012 s tým, že konanie účastníkov tejto akcie bolo uvedenými webovými stránkami prezentované ako prijateľné a nutné vyjadrenie občianskeho postoja a vyzývali na účasť na podobných akciách. Pokiaľ išlo o web kasparov.ru, tak žiadosť o jeho zablokovanie uvádzala, že na ňom došlo k zverejneniu článku o Kryme s tým, že okupanti tam kradnú peniaze a znetvorujú mestá s výzvou, že sa nemajú vzdávať a nemajú zostať ticho.
Roskomnadzor už na druhý deň po podaní žiadosti prístup k uvedeným webovým stránkam sťažovateľov zablokoval, pričom požiadal pokytovateľov webhostingu, aby odstránil protiprávny materiál z dôvodu, že obsahuje výzvy k extrémistickým činnostiam.
Sťažovatelia požiadali o súdny prieskum blokačného opatrenia, pričom tvrdili, že je to neprimeraná blokácia prístupu k celým webovým stránkam, bez toho, aby došlo k označeniu konkrétneho protiprávneho materiálu, aby tak sťažovatelia mali možnosť obnoviť prístup k webovým stránkam odstranením protiprávneho materiálu (uvádzali, že takéto plošné zablokovanie celej web stránky obmedzilo ich právo rozširovať informácie, ktoré neboli prehlásené za protiprávne).
Súdy v dvojstupňovom konaní sťažnosti sťažovateľov zamietli s tým, že blokačné opatrenie nemalo žiadny vplyv na práva a slobody sťažovateľov.
Posúdenie ESĽP
Sťažovatelia podali sťažnosť na ESLP, pričom tvrdili, že rozhodnutím ruského úradu o zablokovaní prístupu k ich webovým stránkam boli porušené ich práva podľa článku 10 Dohovoru a to v časti, ktorá znie: Každý má právo na slobodu prejavu. Táto zahŕňa slobodu prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
ESĽP v danej veci uviedol, že
- internet poskytuje základné nástroje pre účasť v činnostiach a diskusiách týkajúcich sa politiky a otázok všeobecného záujmu, zlepšuje prístup verejnosti k správam a uľahčuje šírenie informácií. Článok 10 Dohovoru zaručuje každému slobodu prijímať a rozširovať informácie,
- blokačné opatrenie, ktoré zabránilo návštevníkom webových stránok sťažovateľov v prístupe k ich obsahu bolo zásahom orgánu verejnej moci do práva prijímať a rozširovať informácie, pretože článok 10 zaručuje nielen právo rozširovať informácie, ale tiež právo verejnosti ich prijímať; takýto zásah bude porušením článku 10 pokiaľ nebude stanovený zákonom, sledovať jeden alebo viac legitímnych cieľov uvedených v článku 10 ods. 2 a nebude nevyhnutný v demokratickej spoločnosti k dosiahnutiu takéhoto cieľa,
- pokiaľ ide o podmienku zásahu „stanoveného zákonom“, tak ESLP sa neobmedzuje iba na zistenie, či štátny orgán konal v súlade s vnútroštátnym právom, nakoľko ESĽP musí aj overiť, či kvalita dotknutého zákona umožnila sťažovateľom upraviť ich správanie a ochránila ich proti svojvoľnému zásahu,
- ruské úrady konali svojvoľne, keď nešpecifikovali konkrétny závadový obsah na webovej stránke (URL webovej stránky), ktorý považovali za problematický, čím zabránili sťažovateľom urobiť informované rozhodnutie medzi odstránením alebo zmenou konkrétneho obsahu a vyjadrením právnej námietky proti požiadavke generálnej prokuratúry s odkazom na konkrétne webové stránky,
- ESLP považuje celkové zablokovanie prístupu k webovým stránkam za extrémne opatrenie, porovnateľné so zákazom novín alebo televíznych staníc. Takéto opatrenie zámerne ignoruje rozdiel medzi zákonnými a nezákonnými informáciami, ktoré môže webová stránka obsahovať a robí neprístupným veľké množstvo obsahu, ktorý nebol identifikovaný ako nezákonný. Zablokovanie prístupu k celej webovej stránke má praktický dopad, pretože rozširuje pôsobnosť blokačného príkazu ďaleko za rámec pôvodne cieľeného nezákonného obsahu,
- blokovanie prístupu k legitímnemu obsahu nemôže byť nikdy automatickým dôsledkom iného blokačného opatrenia, na ktorom je založený pôvodný príkaz zameraný na nezákonný obsah; akékoľvek blokačné opatrenie, ktoré zasahuje do zákonného obsahu alebo webových stránok ako vedľajší produkt opatrenia, ktoré je zamerané na nezákonný obsah, predstavuje svojvoľný zásah do práv prevádzkovateľov webových stránok,
- výbor OSN pre ľudské práva zdôraznil, že postihovanie online spravodajských prostriedkov a webových stránok blokačnými opatreniami z dôvodu, že sú kritické k vláde alebo politickému systému, nemožno nikdy považovať za nevyhnutné obmedzenie slobody prejavu,
- v danej veci išlo o predbežnú cenzúru, ktorá bola uvalená na weby, pričom s predbežnou cenzúrou sú spojené riziká a preto sa vyžaduje právny rámec, ktorý zaručí prísnu kontrolu nad rozsahom zákazu ako aj účinný súdny prieskum v súlade s Dohovorom,
- ESLP konštatuje, že ruské právo nevyžadovalo žiadnu formu účasti zo strany prevádzkovateľov webov v konaní o ich blokácii. Ako žiadosť generálnej prokuratúry, tak aj príkaz Roskomnadzoru boli vydané bez predchádzajúceho oznámenia stranám, ktorých práva a záujmy ním mohli byť dotknuté. Právo nevyžadovalo, aby úrady posúdili dopady blokačných opatrení pred ich vydaním alebo aby odôvodnili naliehavosť ich okamžitého vykonania bez toho, aby dali zúčastneným stranám možnosť odstrániť nezákonný obsah alebo požiadať o súdny prieskum. Blokačné opatrenia neboli schválené súdom ani iným nezávislým súdnym orgánom, ktorý by poskytol priestor, kde by mohli byť zúčastnené strany vypočuté,
- ESLP uzatvoril, že pokiaľ blokačné opatrenia cielili na celé elektronické médiá nad rámec obsahu,ktorý bol pôvodne identifikovaný ako protiprávny, išlo o neodôvodnený zásah podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru. Nesledoval žiadny legitímny cieľ a nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom k uvedenému došlo v prejednávanej veci k porušeniu článku 10 Dohovoru."
Prečítali ste si článok, uverejnený na webe Právnych listov, ktorého autorom je JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave. Do textu sme vzhľadom na jeho kompaktný odborný charakter nezasahovali.
Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.
Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 7 min
pred 1 hod
pred 1 hod
