Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

824 EUR PRE NAJSTARŠÍCH? Koalícia rokuje, konečná suma stále NIE JE ZNÁMA


Poradca českého MZV pochválil úroveň slovenskú diskusiu o rekordne drahých palivách

Stredozemné more sa mení. A zďaleka nejde iba o teplejšiu vodu pri hladine. Nová analýza vedcov podľa denníka Pravda ukazuje, že otepľovanie a zvyšovanie slano…
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Prokurátora rozhodla, ale otázky zostávajú nezodpovedané...
...ak by sme dostali do ruky zbraň, pozabíjali by sme sa...
Čo ak sa jedného dňa digitálne peniaze stretnú s AI, ktorú už nedokážeme zastaviť?
Len pred 164 rokmi 22. septembra americký prezident Abraham Lincoln nariadil prepustenie miliónov zotročených Afričanov
CDU utrpela historický debakel. AfD získala 38,2 percenta a Merz čelí otázke, či reformy zmeniť alebo za ne politicky zaplatiť.
Emil Horváth tvrdo zaútočil na Šimkovičovú a vedenie SND. Pri Hamletovi však chýba dôkaz o politickom zásahu.


Komentáre
31. 10. 2025
Zem je v januári najbližšie k Slnku. V utorok 4. januára o 8.00 h ráno bude Zem v perigeu, v najbližšom bode svojej dráhy okolo Slnka. Od centrálnej hviezdy našej planetárnej sústavy bude vzdialená len 147.104.100 kilometrov. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková.
Pritom v lete 5. júla sa Zem od Slnka vzdiali najviac, a to až na 152.099.100 kilometrov. Hoci by tieto vzdialenosti lepšie zodpovedali ročným obdobiam na južnej pologuli, nemá to s nimi nič spoločné. Striedanie ročných období je totiž spôsobené sklonom rotačnej osi Zeme voči rovine dráhy Zeme okolo Slnka. "Má to však jeden zaujímavý dôsledok. Zem sa okolo Slnka pohybuje po eliptickej dráhe v súlade s Keplerovými zákonmi, podľa ktorých dosahujú objekty bližšie k Slnku väčšiu dráhovú rýchlosť. V prípade Zeme je to práve v období, keď je na severnej pologuli zima a v konečnom dôsledku to má vplyv aj na celkovú dĺžku studenej časti roka," uviedli zo SAV.
"Ak si spočítame, koľko dní uplynie medzi rovnodennosťami, keď sa Slnko na oblohe presúva z jednej pologule na druhú, zistíme, že od 20. marca do 22. septembra uplynie 186 dní. Avšak od 22. septembra do 20. marca nasledujúceho roka len 179 dní. Takže vďaka nerovnomernej rýchlosti Zeme okolo Slnka je na severnej pologuli studená časť roka o týždeň kratšia ako teplá," vysvetlil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV. Zároveň dodal, že dni, na ktoré pripadne rovnodennosť, sa v jednotlivých rokoch menia, preto vo výpočte pracoval s priemernými hodnotami.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.