Politológ Eduard Chmelár si myslí, že Mikuláš Dzurinda patrí do basy. V príspevku na sociálnej sieti aj vysvetlil, prečo.
"Sú výroky, ktoré sa mi len ťažko komentujú," píše Eduard Chmelár. A reaguje na výrok Mikuláša Dzurindu, ktorý podľa Eduarda Chmelára použil vo včerajšom vysielaní TV Markíza na podporu povinného očkovania príklad, keď ako premiér povolil bombardovanie Juhoslávie cez naše územie. "Bolo to podľa neho nepopulárne, ale vraj najlepšie pre Slovensko," píše Chmelár slová, ktoré odzneli z úst Mikuláša Dzurindu.
"Odhliadnuc od toho, že antivaxerské hnutie by malo udeliť Dzurindovi medailu za najväčší prínos k odradeniu ľudí od očkovania, alebo by si ho mali rovno zvoliť za svojho maskota - myslím si, že takéto výroky by sme nemali tolerovať," vysvetľuje Eduard Chmelár. A dodáva aj dôvod: "Bombardovanie Juhoslávie bol akt vojenskej agresie, podniknutý bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. A bol teda flagrantným porušením medzinárodného práva."
Nie je možné, aby sme naďalej tolerovali beztrestnosť vojnových štváčov
Náš trestný zákon podľa Chmelára pozná v § 417 trestný čin ohrozenia mieru, ktorého sa páchateľ dopustí, ak "akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo vojnovú propagandu inak podporuje". Chmelár si myslí, že nie je možné, aby sme naďalej tolerovali beztrestnosť vojnových štváčov.
Dzurinda podľa politológa len nedávno priznal, že v prípade vojen v Srbsku a Iraku nehovoril verejnosti vždy pravdu. "Inak povedané, používal lživé dôvody na ich podporu," vysvetľuje Chmelár.
Niekto by za to mal niesť zodpovednosť
Politológ pripomína aj to, že oficiálnym cieľom bombardovania Srbska letectvom NATO bolo zachovanie multietnického Kosova v rámci Juhoslávie. "Krátko po vojne a vyháňaní srbského obyvateľstva som sarkasticky skonštatoval, že dnes Kosovo multietnické vskutku je: sú tam Američania, Nemci, Francúzi a dokonca aj niekoľko Srbov," píše Chmelár. A opäť pripomína rok 2005. "V roku 2005 sa Dzurinda vo svojich pamätiach Kde je vôľa, tam je cesta, vyškieral odporcom vojny, že nemali pravdu, ak varovali pred osamostatnením Kosova. O tri roky na to Kosovo vyhlásilo nezávislosť. A len pred týždňom sa kosovský premiér Albin Kurti vyslovil za pripojenie Kosova k Albánsku," píše Eduard Chmelár.
V závere príspevku konštatuje, že Kosovo je podľa neho hanebne ulúpené územie a niekto by za to mal niesť zodpovednosť. "V našich končinách rozhodne tí, ktorí túto krvavú vojenskú agresiu stále vyhlasujú za dobrodenie pre Slovensko," dodáva.