Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia

Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej



Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.

Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



.jpg)

Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
Čierne stavby sú problémom aj na Slovensku. Na čierno stavajú nielen bežní ľudia či minoritné skupiny, ale aj bohatí ľudia, ktorým je jedno čo kde bude, a ako to tam bude vyzerať, hlavne že oni dosiahnu svoj cieľ, s ktorým sú spokojní.
Čierne stavby sa rozmohli aj v Jaroveckom ramene, kde si podľa portálu aktuality.sk po zregulovaní Dunaja doslova obsadili milionári tamojšiu zátoku. Tí si tu, len pár kilometrov po prúde od Bratislavy, zriadili akúsi prívodnú luxusnú štvrť s hausbótmi. Postupne ich tam ale bolo už toľko, že „domy“ na vode začali pôsobiť ako sídlisko, pričom niektoré z nich boli naozaj neprehliadnuteľné.
Prvá vlna odporu voči bohatým majiteľom hausbótov sa zdvihla v roku 2012. Pri niektorých hausbótoch totiž vyrástli aj ohniská, altánky a parkovacie miesta, čo bolo zakázané. Hausbóty však v Jaroveckom ramene však aj po rokoch plávajú ďalej. Rozdiel je len v tom, že teraz pomedzi ne postavili diaľničný most, takže zopár ich majiteľov svoj „vodný hrad“ muselo presunúť na iné miesto. Oslovenie „vodný hrad“ nie je náhodné, pretože viaceré z hausbótov pôsobia honosne a pripomínajú skôr chaty. Sú to rozľahlé sídla, často väčšie ako dom priemernej slovenskej rodiny. Mať hausbót v tejto lokalite je naozaj paráda, pretože ich obklopujú takzvané mäkké lužné lesy – vŕbovo-topoľové. Celá oblasť je Chráneným vtáčím územím Dunajské luhy, kde platí druhý stupeň ochrany.
Bratislavské Regionálne centrum Štátnej ochrany prírody SR už v roku 2012 upozorňovalo na poškodzovanie prírody v tejto oblasti, lebo podľa prieskumov bolo zlikvidovaných minimálne 18-tisíc metrov štvorcových týchto lesov. Škodu v tom čase vyčíslili na viac ako 300-tisíc eur. Zničené boli desiatky metrov mokradí i lesov, pretože majitelia si tam vyjazdili príjazdovú cestu. Navyše tam pribudli nepovolené dreviny v podobe plota a tiež drobné stavby – prístrešky či parkoviská. A aby toho nebolo málo, majitelia hasbótov umelo navyšovali brehy. Škody pred takmer desiatimi rokmi vyčíslili na približne 437-tisíc eur.
Stavebný úrad Jaroviec a Rusoviec nariadil zbúranie čiernych stavieb v danej oblasti ešte v roku 2015, pričom v tom čase evidoval celkovo 18 takýchto objektov. „Momentálne, čo sa týka katastrálneho územia mestskej časti Jarovce, neevidujeme žiadne čierne stavby. Stavebný úrad viedol dodatočné stavebné povolenia hlavne čo sa týkalo NN prípojok,“ uviedol pre Aktuality.sk sekretariát starostu. Lenže, v rovnakom období si nechali majitelia viac ako 200 hausbótov vypracovať odborom starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Bratislave odborné stanovisko a v je uvedené, že plavidlá nemajú na chránené územie výraznejší negatívny vplyv. Voči tomu ostro vystúpil súčasný starosta bratislavskej mestskej časti Rača Michal Drotován a kroky proti nezákonnostiam sľuboval v roku 2015 aj správca štátnych pozemkov – Vodohospodárska výstavba.
Stalo sa však niečo, s čím bohatí majitelia hausbótov nerátali. Pri ich plávajúcich obydliach začali budovať nultý obchvat Bratislavy, a tak niektorým z nich priamo nad hlavami vyrástol diaľničný most. Z 22 hausbótov situovaných v ochrannom pásme diaľnice napokon zostalo šesť. Záujem o hausbót v tejto lokalite ale neupadá. V prípade Jaroveckého ramena vydáva povolenie státia Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý podľa hovorcu Mariána Bocáka momentálne eviduje jedno nepovolené kotvenie v celej oblasti. Žiadosť ale zároveň posudzuje aj odbor životného prostredia na príslušnom okresnom úrade. Majiteľ tiež musí dodať celkovú technickú dokumentáciu hausbótu Štátnej plavebnej správe. Slovo má však aj správca brehu, teda Vodohospodárska výstavba.
Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše „blogovisko“. Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojím názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.