Komentár Paula Nuttalla (Russia Today)
Klimatická konferencia v Glasgowe bola úplným prepadákom! Bez ohľadu na to, ako sa ju snažili roztočiť. Ukázalo sa, že to nie je nič iné ako len rozprávanie, pričom dosiahnutie dohody nestojí ani za papier, na ktorom je napísaná, konštatuje historik a bývalý europoslanec Paul Nuttal.
Najväčší problém - uhlie
Problémom bolo uhlie, najšpinavšie fosílne palivo na svete. Hoci sa viac ako 40 krajín zaviazalo postupne sťahovať uhlie, Čína a India dohodu odpálili. Jazyk je v týchto dohodách dôležitý, a preto Čína a India požadovali, aby sa záväzok „vyraďovania“ uhlia zmenil na „postupné znižovanie ťažby“. To mení celý význam dokumentu a signalizuje zdržanlivosť dvoch najväčších krajín sveta revidovať svoju závislosť od uhlia.
Predseda COP26 Alok Sharma bol takmer v slzách, keď sa ospravedlnil za slabosť dohody. Povedal tiež, že India a Čína „budú musieť vysvetliť samy sebe to, čo urobili klimaticky najzraniteľnejším krajinám sveta“. To sa, samozrejme, nestane.
Dohoda o ničom
Ak by som však bol Sharma, príliš by ma to netrápilo a určite by som nebľabotal. Dohoda nie je ani právne záväzná. Či už Číňania podpísali dokument, v ktorom sa uvádza, že uhlie bude „postupne vyradené“ alebo „postupne znížená ťažba“, je irelevantné.
Mohlo to byť napísané aj neviditeľným atramentom. Ako povedal Lakshman Guruswamy, odborník na medzinárodné právo v oblasti životného prostredia, „neexistuje žiadny spôsob, ako implementovať, uložiť alebo pokúsiť sa presadiť nezáväznú dohodu“.
Čína každý rok spáli ohromné štyri miliardy ton uhlia, čo je viac ako zvyšok sveta dohromady. Plánujú aj výstavbu 43 nových uhoľných elektrární a 18 nových vysokých pecí. Naozaj veríte, že Čína si môže dovoliť prestať spaľovať uhlie?
Majú sa vzdať ekonomického rastu?
Myslíte si vôbec, že chcú? Samozrejme, že nie. Okrem toho sa zvyšuje závislosť Číny od uhlia a rozširuje svoje bane, aby ročne vyprodukovali ďalších 220 miliónov metrických ton uhlia, čo je o takmer o šesť percent viac ako v minulom roku.
Číňania a Indovia nehodlajú zahodiť svoj ekonomický pokrok na oltár globálneho otepľovania. Indovia dali na začiatku konferencie jasne najavo, že podľa ich názoru by sa rozvinuté štáty mali najskôr deindustrializovať a až potom požiadať rozvojové krajiny, aby nasledovali ich príklad.
Pokrytectvo politikov
Glasgowský cirkus odhalil aj hodnotové pokrytectvo politikov. Joe Biden a jeho tím prileteli do Škótska na piatich lietadlách s kolónou 85-tich áut. Potom zaspal počas jedného z mnohých apokalyptických prejavov.
Britského premiéra Borisa Johnsona prichytili, ako dúfa, že v súkromnom lietadle poletí 400 míľ späť do Londýna na súkromnú večeru so svojimi kamarátmi v klube Garrick Club.
Môj obľúbený príklad pokrytectva sa však týka politika oveľa nižšieho postavenia ako americký prezident alebo premiér Spojeného kráľovstva. Musel som sa smiať, keď Phélim Mac Caffertyovú, líderku Strany zelených mestskej rady Brighton a Hove, prichytili pri hodinovom lete z Heathrow do Glasgowa, aby sa zúčastnila na podpise deklarácie a vydala sa na protestný pochod. Opäť je to ďalší prípad „rob, ako hovorím, a nie ako robím“.
Je to až na smiech
Pred štrnástimi dňami som predpovedal, že COP26 bude zlyhanie – natoľko, že som to nazval FLOP26. Nie som preto ani pri najmenšom prekvapený, že naplnil moje vlastné úžasne nízke očakávania. Naozaj sa mi zdá čudné, že prvýkrát v živote súhlasím so záškoláčkou Gretou Thunbergovou, ktorá opísala COP26 ako hromadu „bla, bla, bla“.
Na konci dvoch týždňov máme len právne nezáväznú dohodu, ktorá bola aj tak značne oslabená. Medzitým sa svetoví lídri – a líderka Brightonskej a Hoveovej rady – ukázali ako šarlatáni. Aká strata času, peňazí a uhlíka.