Dr. Marián Tholt je riaditeľom Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej, ktorá by sa podľa návrhu reformy nemocníc mala stať komunitnou nemcnicou. Aj o nezmyselnosti tohto opatrenia hovoril v relácii Ide o pravdu.
Kto robil reformupodľa Tholta nepozná mapu Slovenska a rozloženie Oravy. Dolný Kubín je "kúsok" od veľkej nemocnice v Ružomberku. Trstenská nemocnica je od tejto nemocnice vzdialená 30 km. Pri rýchlej jazde to majú z takej vzdialenej Vitanovej aj hodinu cesty do nemocnice v Kubíne. Navyše trstenská nemocnica za posledné roky bola nemocnica ako ekonomicky, tak aj medicínsky zdravá.
Strategická poloha
Je špecifikovaná presne na to, na čo regionálna nemocnica slúžiť má. "Zvládnuť akútne veci, zvládnuť urgent, stabilizovať pacienta. Keď je ten stabilizovaný, na tie špeciálne, kvalifikované výkony pacienta odoslať do nemocnice, ktorá je na to určená." tvrdí v relácii Tholt. V Trstenej majú podľa jeho tvrdenia dostatok sestier aj lekárov a aj vyťaženosť zodpovedá slovenskému priemeru. Nemocnica je navyše situovaná na hlavnej dopravnej tepne od Baltu k Čiernemu moru. Na tejto ceste je veľa dopracných nehôd. Navyše Horná Orava je atraktívna aj turisticky, či už v letnej, alebo zimnej sezóne - to znamená množstvo úrazov, ktoré potrebujú akútne riešenie.
Sľuby - chyby
Ministerstvo sľubuje, že v komunitných nemocniciach bude zachovaná napríklad urgentná starostlivosť, prípadne pôrodnice, alebo chirurgia. Lenže tu M. Tholt vidí problém - on, ako pôrodník si nevie predstaviť, ako bude v takej nemocnici riešiť komplikovaný pôrod, kde mnohokrát potrebuje spoluprácu s inými odbornými lekármi. Toto si podľa neho nikto nevezme na zodpovednosť a neostane žiaden pôrodník. Otázkou je, kto bude robiť na minimalizovanom urgentnom príjme? Chirurgovia a internisti odídu a nehovoriac o potrebe anesteziológov.
"Padá" to aj na ekonomickej stránke
Dôležité je aj to, že ani poisťovne nebudú výkony v komunitnej nemocnici platiť tak, ako ich platia regionálnym nemocniciam. V komunitnej nemocnici behom dvoch rokov nebude pracovať nikto, iba pár ľudí, ktorí sa budú starať o chronických pacientov. Celý problém je podľa Tholta o potrebe získania peňazí z EÚ. "Reforma je šitá horúcou ihlou. Spôsobom "po nás potopa". Bude to však mať za následok to, že vo veľkých nemocniciach nastane pretlak malých výkonov, ktoré robili koncové nemocnice a vo veľkých nemocniciach nebudú stíhať robiť tie ozaj veľké výkony." vysvetľuje riaditeľ trstenskej nemocnice problémy, ktoré reforma prinesie.
Čo sa teda malo reformovať?
Podľa Dr. Tholta sa mala reformovať v prvom rade ambulantná starostlivosť. Ambulantní lekári by zobrali viac starostlivosti, aby bol ten nával pacientov do nemocníc menší, ako aktuálne je. "Jednoznačne treba začať ambulantnou zložkou a posilnením kvality práce v koncových nemocniciach." myslí si riaditeľ nemocnice: "Aby sa čakacie doby na onkologické, neurochirurgické a iné vysoko špecifické zákroky, výrazne skrátili." Hlavný problém slovenského zdravotníctva vidí práve v tomto. preto by podľa neho v tejto forme nemala byť reforma schválená.
Ako by to teda fungovať malo?
Podľa MUDr. Tholta je reforma nutná, ale malo by jej predchádzať dokonalé poznanie potrieb jednotlivých nemocníc. Keď sa robila mapa a charakter reformy, na regionálne špecifiká nikto nebral ohľad. Ministerstvo navyše vôbec nekomunikuje. "Nikto z ministerstva, ani z tvorcov reformy tu nikdy nebol. Pred mesiacom sme písali ministrovi otvorený list, dodnes sme nedostali odpoveď." konštatuje Tholt a upozorňuje, že prichádza na nátlakové akcie, akou bolo aj nedávne protestné zhromaždenie. Okrem predsedu NR SR sa tým nikto nezaoberal.