Minulý rok v novembri by manželke Lučanského ani nenapadlo, že takto o rok bude kráčať na cintorín k hrobu svojho milovaného manžela.
S náhlou a dramatickou smrťou Milana Lučanského sa dodnes jeho rodina nevie vyrovnať. Lučanský posledný krát vydýchol v Prešovskej fakultnej nemocnici 30.decembra 2020. Na facebookovom profile Milana Lučankého, ktorý ma na starosti zjavne jeho manželka, pridáva fotky a príspevky so spomienkami! Na fotkách jenapríklad zachytený hrob Lučanského na národnom cintoréne v Martine. "Naša rodina si uctila pamiatku otca, manžela, syna... Chýbaš nám, odpočívaj v pokoji. Tvoji najbližší," posiela odkaz svojmu milovanému manželovi. Súčasť odkazu Martiny je aj text básne od obľúbenej slovenskej poetky.
Maša Haľamová: Pieseň
Neplakali oči moje vo dne ani v noci, len zatvrdli a nespali mnoho čiernych nocí.
Nespiali sa ruky moje, pomoc neprosili, len ovisli pozdĺž tela bez vlády a sily.
Nezamrelo srdce moje v zurážanej hrudi, len sa vtiahlo do kútika, keď tušilo ľudí.
Nekričali ústa moje o velikej trýzni, len sa ticho spytovali, kde tie city zmizli.
Pluska.sk oslovila Lučanskú, aj keď jej síce do reči moc nebolo, nakoniec predsa len prezradila "Chodím k hrobu manžela často, občas aj denne. Tieto dušičkové dni sú o to významnejším dôvodom, keďže sa tu zišla celá naša rodina," prezradila pre plus 7 dní Martina Lučanská. "Keď bol Milan v Prešove, napísala som mu niekoľko listov...pridala som do nich aj verše našej zamilovanej autorky Maši Haľamovej," ktoré sa vraj nikdy k Lučanskému nedostali. Text básne vystihuje rozpoloženie, v ktorom sa vdova po náhlej smrti svojho zosnulného manžela nachádza.
