Vicepremiérka a ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová je vraj správnou ženou na svojom mieste. Eurofondy pod jej vedením vraj vyčerpáme do posledného eura a budú spravodlivo rozdelené. Podľa viacerých to tak ani zďaleka nie je.
Miestne akčné skupiny kritizujú Remišovej ministerstvo, ale aj ju samotnú, že eurofondy chce riadiť centralisticky a na projekty z fondov EÚ nedostanú ani euro, čím o finančnú podporu príde takmer polovica z nich. Ako
informuje portál euractiv.sk, Remišová ich kritiku odmieta.
Pridelená suma totiž predstaviteľov územnej samosprávy veľmi sklamala
Slovenské Miestne akčné skupiny, ktoré majú podľa Európskej únie miestny rozvoj na starosti upozorňujú, že eurofondy sa na Slovensku idú deliť v rozpore s odporúčaním. „V záujme lepšej mobilizácie potenciálu na miestnej úrovni je potrebné posilniť a uľahčiť miestny rozvoj vedený komunitou,“ uvádza sa v európskych nariadeniach, ktoré upravujú pravidlá čerpania eurofondov v rokoch 2021 až 2027.
Kritika na hlavu Remišovej prichádza po tom, čo minulý týždeň oznámila, koľko peňazí z budúcich eurofondov dostanú regióny. Pridelená suma totiž predstaviteľov územnej samosprávy veľmi sklamala.
EÚ dlhodobo podporuje to, aby sa o eurofondoch rozhodovalo aj na nižších úrovniach a nielen v hlavných mestách členských krajín. V Kohéznej politike EÚ (Politika súdržnosti EÚ, eurofondy) preto existujú dva nástroje, ktoré tento prístup majú uplatniť aj v praxi. Ide o Integrované územné stratégie a Komunitou vedený miestny rozvoj (Community Led Local Development, CLLD).
Kým IÚS rozhodovacie právomoci prenáša na regióny alebo mestá, CLLD ich posúva ešte nižšie – na takzvané Miestne akčné skupiny (MAS), ktoré si vytvoria vlastnú stratégiu. V nej si naplánujú, ako pridelené peniaze využijú. Miestna akčná skupina tak plní úlohu akéhosi malého ministerstva, ktoré na základe stratégie vypisuje výzvy a prideľuje peniaze na projekty.
Z dvoch fondov budú mať MAS v novom období k dispozícii už iba jeden
Ľudia v regiónoch vďaka nim nie sú iba pasívnymi prijímateľmi európskych dotácií. Podľa Miroslavy Vargovej z MAS Malohont vláda ale nechápe ich prínosy. MAS môžu v tomto programovom období čerpať peniaze z dvoch fondov EÚ, no ani v jednom sa čerpanie na miestne projekty prakticky ešte nezačalo. „Myslím si, že väčšina MAS to ani nestihne vyčerpať,“ konštatuje Vargová. Miestne akčné skupiny v súčasnom programovom období môžu na svoje projekty čerpať prostriedky z dvoch európskych programov:
Programu rozvoja vidieka, ktorý je súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a tiež zo štandardných eurofondov – konkrétne z Integrovaného regionálneho operačného programu. Na obdobie rokov 2014 až 2020 mohli akčné skupiny čerpať z obidvoch fondov dohromady 200 miliónov eur. Na Slovensku existuje 110 akčných skupín, čo znamená, že na jednu pripadá približne dva milióny eur.
Všetko nasvedčuje tomu, že z dvoch fondov budú mať MAS v novom programovom období k dispozícii už iba jeden. Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie minulý týždeň konečne oznámilo, koľko z budúcich fondov EÚ pustí do regiónov. Kraje si na sedem rokov rozdelia 1,48 miliardy eur, čo je 13% slovenskej eurofondovej alokácie.
O zvyšných peniazoch bude rozhodovať hlavne Remišovej ministerstvo v spolupráci s ostatnými rezortmi. Prirodzene, samosprávne kraju uvedenú sumu kritizujú. Z pohľadu regionálneho rozvoja ide podľa nich o „omrvinky“ a preto takéto prerozdelenie považujú „za výsmech“. MAS kritizujú ministerstvo za to, že chce väčšinu eurofondov využiť na veľké, no hlavne dopytovo orientované projekty, kde žiadatelia dotácií o projekty súťažia, čo podľa nich vytvára priestor na korupciu.
Miestne akčné skupiny sú frustrované a hovoria o možnej katastrofe
Remišová a jej ministerstvo ale slová o centralizácii odmietajú. Pripomínajú, že oproti súčasnému programovému obdobiu pôjde do regiónov o 18% viac prostriedkov a dodáva, že územná samospráva sa stále bude môcť uchádzať aj o peniaze, ktoré budú v gescii ministerstva. MAS ale upozorňuje, že navýšenie nepokryje ani mieru inflácie v investičných projektoch, ktorá je na úrovni asi 25 percent.
Za viac peňazí sa tak v budúcom dotačnom období spraví menej projektov. Ministerstvo sa ale bráni tým, že čerpanie eurofondov v území bude mať nový systém a samosprávy už nebudú čakať na výzvy a rozhodnutia ministerstiev. Ministerstvo z Operačného programu Slovensko spomínané peniaze plánuje vyčleniť iba na krajské a mestské stratégie, na stratégie miestnych komunít už ale nie.
Tesne pred koncom programového obdobia nedostali Miestne akčné skupiny na svoje projekty ani euro. Rozvoj územia financovaný z eurodotácií sa podľa nich neuskutočňuje a hovoria o frustrácii a katastrofe, ktorá môže skončiť finančným kolapsom viacerých akčných skupín. Remišová si podľa Vargovej nenašla ani len čas na stretnutie, kde by jej MAS predstavili zmysel ich fungovania nielen na Slovensku, ale v celej EÚ.
Možnosť čerpať peniaze len z jedného fondu tiež znamená, že podporené projekty budú musieť byť naviazané hlavne na poľnohospodárstvo, a tak z hry vypadne veľa projektov a žiadateľov z ostatných odvetví. „Kým krajiny na západ od Slovenska v implementácii zapájajú ďalšie a ďalšie fondy, integrujú, spolupracujú s Miestnymi akčnými skupinami, Slovensko v ponímaní integrovaného rozvoja vidieka cúva späť do minulého storočia,“ konštatuje smutne manažérka MAS Malohont Miroslava Vargová.
