HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Ľudové milície v radoch niektorých titulov hlavného prúdu

Ľudoví milicionári vo svete slovenských médií. Reprofoto - YouTube (@ JEŽŮRA - OUTSIDER METÁL)

Ľudové milície, komunistami nazývané aj „ozbrojená päsť robotníckej triedy“, boli robotnícke bojové jednotky, ktoré vytvorila Komunistická strana Československa. Na Slovensku vznikli už 21. februára 1948 pri príprave komunistického prevratu v Česko-Slovensku. Ich vznik ani činnosť nikdy nepodliehala žiadnemu zákonu. Ozbrojené päste kaviarní fungujú aj dnes. Nemajú síce uniformy a na ramenách samopal, ale majú v ruke pero a píšu to, čo im ideológovia v pozadí nariadia. Alebo – naopak, nepíšu iné, čo im spomínaní zakážu. (Ivan Brožík)

Perom ozbrojené päste práve aktuálne vládnucej či vládnutia chtivej „verchušky“ tu fungujú prakticky od okamihu, keď boli Ľudové milície ako silový orgán stranícko-mocenskej ideológie na základe ústavy zrušené. Na vysvetlenie dodám, že pojem „Verchuška“ pochádza z ruštiny a označuje vládnucu a intelektuálnu samozvanú elitu. Samozvanú, zdôrazňujem. Elitu, ktorá sama seba označila za elitu a cíti sa ňou ako jediná v štáte byť.  Verchuška má aj synonymá, napríklad kleptokracia. Alebo demokratúra, z tých novších.

Mediálne ľudové milície začali čistiť terén

To nie je nič nové. S čistením začali už krátko po prevrate. Vtedy sa však ešte slovo „čistenie“ nepoužívalo otvorene. Vtedy sa ho aj politici báli verejne vysloviť. Boli zaň frázovité náhrady ako „omladenie redakcií“, „nová krv“ či „nepoškvrnení minulosťou“. Ale v praxi to znamenalo výpovede kompletných redakčných kolektívov. Nástup nových a najmä neskúsených a neznalých dvadsiatnikov a agilných dvadsiatničok. Nástup manipulovateľných, zmanipulovaných a často aj dobre financovaných a hlavne – na politickú objednávku všetkého schopných. Z médií sa tak zrazu stali detašované pracoviská komunikačných odborov politických strán. Alebo najrôznejších ideologických centrál.

Peter Schutz: Konšpirátor hlavného prúdu zo SME so slovníkom plným žlče

Kto sa nepodriadil, letel

Kto si zachoval chrbticu, bol vyhodený, najčastejšie z „organizačných dôvodov“. Kto sa vyznal a dokázal analyzovať javy, bol vyhodený, najčastejšie z tých istých dôvodov. Kto sa odvážil kritizovať bez schválenia niekým „v pozadí“, detto. Počas krátkych desiatich rokov po prevrate boli všetci novinári a väčšina titulov, fungujúcich pred prevratom, genocídne zlikvidovaní. Prežili iba takmer partizánske jednotky v zákopoch v podobe malých bezvýznamných, rýchlo vznikajúcich i zanikajúcich titulov a odbojných jedincov. A z radov bývalých aktívnych komunistov a boľševikov sa vytvorili neskôr silné mediálne domy, ktoré si privlastnili právo na šírenie jedinej pravdy. Začali zamestnávať ľahko manipulovateľných a manipulovaných. Aby vyrábali zmanipulovaných.

Hlavný prúd – bunky ľudových milícií

Dodám, samozvaný hlavný mediálny prúd. Ideologické centrum moci. Médiá, ktoré o politike prestali informovať a začali ju aktívne robiť. Médiá, ktoré začali riadiť politikov a kázať povolený názor. Na druhej strane, cenzurovať všetko, čo sa nehodí. Čo je „mimo politického záujmu“. Všetko, čo môže ohroziť takzvanú „liberálnu demokraciu“. Teda, novú ideológiu. Jednu z tých nových a niekedy aj všetky. Zelená, genderová, liberálna, ekoteroristická. A hlavne manipulatívne politizujúca ideológia.

„Hoaxwave“

Prišla hoaxová vlna. Hoax je prostredníctvom internetu elektronicky šírená správa, ktorá priam vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalším používateľom systému. Je to antisystémový prvok. Hoax nepodlieha cenzúre. Nedá sa až tak ľahko zastaviť (ak nemyslím blokovanie kont na sociálnych sieťach). Sú to správy, presakujúce pomimo ideologických centier a ich filtrov na informácie. Dnes už s hanlivým prívlastkom. „Sellácke“ prízemné myslenie milicionárov totiž vychádza z predstavy že čo neviem ovplyvniť, to okydám. Zahnusím, pošpiním. Klasická boľševická metóda.

Cenzori šalejú

Hlavne tí zo samozvaného mediálneho prúdu. Stále sa im nedarí, napriek obrovským investíciám, zastaviť inú pravdu ako tú ich. Sluhovia moci sú zneistení, či ich podlizovanie sa je ešte stále z pohľadu ich donorov dostatočné. A tak už ani neinformujú, ani nevyrábajú politikov, iba sa bránia pravde vyhlasovaním ju za hoax. De facto – za voľne šírenú informáciu, nespadajúcu pod ich cenzúru. S blížiacimi sa voľbami nastáva v šíkoch milicionárskeho mainstreamu panika. Čo ak ich „sponzori“ padnú? Kto ich bude platiť? Aké kanály im zostanú na šírenie ich ideológií? Na čo im budú ich uniformy, samopaly a náboje? Koho budú likvidovať?

Akosi neberú do úvahy, že už teraz páchajú svoju verejnú  rituálnu samovraždu tým, ako sa spreneverili poslaniu žurnalistov.

Laššáková: Odpovede, ktoré mi diktujú novinári hlavného prúdu, neberiem ako samozrejmosť

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info