Dvaja starší ľudia Mária a Vladimír. Ich syn, 47-ročný Jozef bol zavraždený spôsobom, aký poznajú tí, ktorí holdujú hororom. Na Slovensku. Na okraji mesta Martin. Prípad otriasol aj širokou verejnosťou. Vo štvrtok sa vrahovia postavili pred súd.

Rodičia Mária a Vladimír sa zúčastnili pojednávania. Pred pojednávacou miestnosťou si ich odchytili redaktori médií. Aspoň tak sa to všeobecne používa v jazyku tých, ktorí odchytávajú senzácie. Mediálne hyeny.

On v obleku, ona s malou kabelkou cez plecia. Obaja na hlave sivé vlasy, ktoré priniesol sám život. A určite aj smrť syna. A okolo nich redaktori televízií, novín. Mikrofóny, fotoaparáty cvakajú. Rýchlo, senzácia musí byť. A hneď. A najlepšie na titulku s ňou, nech to čítajú všetci. Veď bolesť iných vždy priťahuje.

"Bol to môj syn. A oni ho zavraždili," povedal so slzami v očiach zdrvený otec tým, ktorí čakali na senzáciu.
Moderátorovi to zjavne nestačilo. A dookola opakoval Vladimírovi a Márii tú istú hlúpu otázku. Tí sa už vybrali smerom k pojednávacej miestnosti. No moderátor dookola opakoval to isté.

"Aké máte pocity, keď vidíte vrahov svojho syna?" A zasa. "Aké máte pocity, keď vidíte vrahov svojho syna?

Starý pán sa otočil. Vrátil sa smerom k nim. A so slzami v očiach sa moderátora opýtal:  "A vy, keby ste mali syna? Čo by ste povedali? No?"

Prečo neexistuje aj rubrika STOP?

Moment, keď si každý aspoň trochu empatický človek povie, že STOP. Stačilo. Tí dvaja ľudia nemôžu byť týraní v mene senzácie takýmto spôsobom. A ešte aj mnou. Nemôžem pokračovať. Stačí to, čo mám. A dotvorím to tým, čo viem, čo som počul, čo budem počuť.

No niektorým novinárom nestačia slzy. Nestačí pohľad obete. Idú si ďalej. "Je doživotie podľa vás primeraný trest za vraždu jediného syna? Pýta sa ďalej mediálnej senzácie chtivý novinár.

"Áno," odpovedá otec. Mama obete dodáva: "Môžu sa hanbiť."

Môžu. Nielen páchatelia, ale aj novinári

Môžu. Nielen tí, ktorí zákony porušujú, ale aj tí, ktorí chtiví po senzáciách obťažujú obete. Vyhorí vám dom? Ste svedkom dopravnej nehody, pri ktorej zomrú ľudia? Dôjdete domov a zistíte, že milý sused zavraždil svoju manželku? Nezáleží im na tom, ako sa cítite. Sú tam. A chcú senzáciu. Stoja za mikrofónom, chrbtom ku kamerám a fotografiám a vám natŕčajú do tváre svetlá, chrlia otázky a kým nedosiahnu svoje, neprestanú.

Hyeny sa živia zdochlinami. Tým, čo nikto iný nechce

Raz takýchto podobných nazval niekto hyenami. Viete prečo? Pretože hyeny sa živia zdochlinami, zvyškami. Tým, čo už iný nechce.

Tí, ktorí sa venujú obetiam trestných činov, vedia, aké je takéto konanie novinárov nebezpečné. Obeť je vždy vystavená obrovskej psychickej záťaži. V tej chvíli často odpovedá úplne inak, ako by možno odpovedala s určitým časovým odstupom. Psychológovia často apelujú na to, že kým páchateľ má obrovské množstvo práv, ktoré sú zahrnuté dokonca v zákone, obeť prakticky nemá žiadne. Kým páchateľ vchádza do pojednávacej miestnosti chránený pred verejnosťou a médiami policajnou eskortou, väzenskou a justičnou strážou, obeť nemá kam uniknúť. Nalepia sa na ňu a žerú ju zaživa. A často podľahne. Len, aby sa to už skončilo. Aby sa skončilo to cvakanie a skončilo natŕčanie mikrofónu pred ústa, ktoré od žiaľu iba ťažko povedia niečo, čo sa od nich možno v médiách a na titulky očakáva.

Niečo z prípadu

"Jeden z páchateľov rozrezal črepinou obeti krk, aby sa uistil, či je naozaj mŕtvy. Druhý chcel vidieť ľudský mozog a tak niekoľkokrát zarezal do viacerých častí hlavy. Ako zbraň využili aj drevený hranol a na záver mali skokom spôsobiť úplné roztrieštenie tváre. Mnohopočetné zranenia rôznych charakterov pripravili nevinného muža (47) z obce Dubová krutým a bolestivým spôsobom o život. Dorčík (20) a Jesenský (22) si vo februári vyhliadli náhodnú obeť, ktorú nalákali na fľašu vodky do opusteného krytu civilnej ochrany na okraji mesta Martin. Šokujúci dôvod ich konania bola túžba zistiť, aké to je, zabiť človeka. Súd odročil termín hlavného pojednávania na 30. september," informovala o tomto prípade Pluska.