HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Sociálni demokrati SPD v Nemecku tesne zvíťazili nad konzervatívcami CDU/CSU

Kandidát Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a minister financií Olaf Scholz máva po oznámení výsledkov exit pollov v Berlíne po nedeľňajších parlamentných voľbách v Nemecku 26. septembra 2021. / TASR/AP

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili kresťanských demokratov (CDU/CSU) odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania, informujú agentúry DPA a AP.

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) získala 25,7 percenta hlasov, pokým za blok Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a jej bavorskej sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) hlasovalo 24,1 percenta voličov, oznámil úrad spolkového volebného komisára v noci na pondelok po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov.

Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.

Chybička či škandál? Nemecká televízia odvysielala výsledky volieb už dva dni pred nimi!

Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície.

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Strana Ľavica prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty.

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.

Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.

Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

„Kto nie je s nami, je proti nám,“ – zásada mainstreamu, ktorá platí zdá sa všade vo svete rovnako

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info