V Rusku sa začali voľby do zastupiteľstiev rôzneho stupňa. Ako prvé sa otvorili volebné miestnosti na ruskom Ďalekom východe. Hlasovanie bude pre pandémiu koronavírusu trvať tri dni, až do nedele.
Občania Ruskej federácie majú možnosť voliť poslancov Štátnej dumy a ďalších zastupiteľských orgánov. Polovicu zo 450 poslancov Štátnej dumy volia stranícki kandidáti, druhú polovicu kandidáti zvolení v jednomandátových volebných obvodoch.
O priazeň voličov sa uchádza celkovo 14 politických strán: Komunistická strana Ruskej federácie; Zelení; Liberálnodemokratická strana Ruska; Noví ľudia; Jednotné Rusko; Spravodlivé Rusko - Za pravdu; Jabloko; Strana rastu; Ruská strana slobody a spravodlivosti; Komunisti Ruska; Občianska platforma; Zelená alternatíva; Vlasť a Strana dôchodcov.
TASR prináša prehľad predošlých výsledkov volieb do ruskej Štátnej dumy od roku 1993.
1993
Prvé voľby v ére Ruska ako samostatného štátu sa konali 12. decembra 1993. Zvíťazila v nich Liberálnodemokratická strana Ruska Vladimira Žirinovského so ziskom 22,92 percenta. Na druhom mieste skončil blok Ruská voľba proreformného politika Jegora Gajdara (15,51 percenta). Komunisti na čele s Gennadijom Zjuganovom skončili tretí (12,4 percenta). Nasledovali Ruské ženy (8,13 percenta), Roľnícka strana (7,99 percenta), ďalšie proreformné zoskupenie Jabloko Grigorija Javlinského (7,86 percenta), Strana ruskej jednoty a dohody (6,73 percenta) a Demokratická strana Ruska (5,52 percenta). Kandidáti strán, ktoré neprekročili prah piatich percent, získali ďalších 21 kresiel v jednomandátových obvodoch, kde uspelo tiež 130 nezávislých kandidátov. Volebná účasť dosiahla 54,81 percenta.
1995
Vo voľbách 17. decembra 1995 zvíťazila Komunistická strana Ruskej federácie s 22,3 percentami. Druhé miesto získala Liberálnodemokratická strana Ruska Vladimira Žirinovského (11,18 %), nasledoval vládny blok Náš domov - Rusko (10,13 percenta) a blok Jabloko (6,89 percenta). V jednomandátových obvodoch uspeli opäť ďalšie strany so ziskom menším než 5 percent a takisto 77 nezávislých kandidátov. Volebná účasť bola 64,76 percenta.
1999
Voľby sa uskutočnili 19. decembra 1999. Päťpercentnú hranicu prekročilo až šesť strán. Komunisti opäť vyhrali so ziskom 24,29 %, nasledoval blok Jednota (označovaný aj ako Medveď) s 23,32 percentami. Na treťom mieste so ziskom 13,33 percenta skončilo centristické hnutie Otčina - Celé Rusko expremiéra Jevgenija Primakova, na štvrtom Zväz pravicových síl (8,52 percenta), na piatom Blok Žirinovského (5,98 percenta) a na šiestom Javlinského liberálne hnutie Jabloko (5,93 percenta). Nezávislých kandidátov zvolili 105, účasť predstavovala 61,85 percenta.
2003
Vo voľbách 7. decembra 2003 uspela prokremeľská strana Jednotné Rusko so ziskom 37,57 percenta hlasov. Na druhej priečke sa umiestnila Komunistická strana Ruskej federácie (12,61 percenta), na tretej pravicovopopulistická Liberálnodemokratická strana Vladimira Žirinovského (11,45 percenta) a štvrtou úspešnou stranou boli odštiepenci z radov komunistov v strane Vlasť (9,02 percenta). Voličská účasť dosiahla 55,75 percenta.
2007
Víťazom ruských parlamentných volieb, ktoré sa konali 2. decembra 2007, sa so 64,3 percentami hlasov stala strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina. Na druhom mieste skončila Komunistická strana (11,57 percenta). Do parlamentu sa ešte dostali Liberálnodemokratická strana Ruska (8,14 percenta) a prokremeľská strana Spravodlivé Rusko (7,74 percenta). Účasť dosiahla 63,78 percenta.
2011
Voľby sa konali 4. decembra 2011. Strana Jednotné Rusko ich vyhrala so ziskom 49,32 percenta hlasov. Komunisti získali 19,19 percenta, Spravodlivé Rusko 13,24 percenta a nacionalistická Liberálnodemokratická strana Vladimira Žirinovského 11,67 percenta. Na voľbách sa zúčastnilo 60,21 percenta voličov. Podľa pozorovateľov monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) boli ruské voľby "nespravodlivo naklonené vládnej strane Jednotné Rusko súčasného premiéra Vladimira Putina a marené zjavnými manipuláciami vrátane vhadzovania falšovaných lístkov do volebných urien". Proti výsledkom volieb demonštrovali občania - 10. decembra 2011 na najväčšej protivládnej demonštrácii v Rusku za vyše desať rokov sa v Moskve zišli desaťtisíce ľudí, organizátori odhadli počet protestujúcich na 100.000.
2016
Víťazom volieb 18. septembra 2016 sa stalo Jednotné Rusko so ziskom vyše 54,2 percenta hlasov. Liberálni demokrati získali 13,14 percenta, komunisti 13,34 percenta a Spravodlivé Rusko 6,22 percenta. Účasť dosiahla iba 47,88 percenta. V jednomandátových obvodoch zvolili občania aj dvoch kandidátov menších strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, a tiež jedného nezávislého kandidáta. Vo voľbách hlasovali prvý raz aj obyvatelia anektovaného Krymu a Sevastopoľu. Viaceré krajiny (USA, Kanada, Británia) neuznali legitimitu volieb na Kryme podobne ako Európska únia, ktorá zaradila na sankčný zoznam šesť poslancov zvolených v tejto oblasti.
