HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Správa zo zasväteného zdroja: Plánuje Čína prevzatie amerických vojenských základní v Afganistane? (Daniel Matissek)

Ilustračné foto / Wikipedia

Komentár Daniel Matissek (Report24)

Po Britoch, Rusoch, Američanoch, západnom spoločenstve štátov teraz Čína. Žltý gigant z Ďalekého východu chce údajne ďalej rozširovať svoju geopolitickú váhu. Zvažuje totiž obsadiť vojenské základne, ktoré Západ nechal otvorené v Afganistane ovládnutom Talibanom.

Na začiatok sa plánuje obsadenie bývalej americkej leteckej základne v Bagrame jednotkami Čínskej ľudovej armády. Oficiálne to Peking stále popiera, ale zasvätení a vojenskí experti sú presvedčení, že sa tak stane čoskoro, konštatuje Daniel Matissek.

Taliban nedokáže zaplniť mocenské vákuum. Začala sa vojna všetkých proti všetkým (Stefan Kornelius)

Priateľské vzťahy s Talibanom

Týmto krokom by Čína, priamy sused Afganistanu, ďalej rozvíjala priateľské vzťahy, ktoré už s Talibanom nadviazala. Po počiatočnej spolupráci, obchodných dohodách a finančnej pomoci by nasledoval aj rozmer vojenskej a zbrojnej politiky. Bolo by to prvýkrát od 19. storočia, čo by sa v Afganistane rozšírila skupina so súhlasom vlády, ktorá má celú krajinu pod kontrolou a nebojuje proti nej. To sa nepodarilo ani jednotkám ISAF od roku 2005. Spolu s Afgancami, ktorých vycvičili, museli po celý čas bojovať proti islamistickým povstalcom a Talibanu.

Taliban 2.0: Strach o internet a obava z cenzúry, spolitizovanie influencerov (Szilvia Akbar)

Strategický záujem napriek jeho popieraniu

Pre USA by expanzia Číny na Blízkom východe, a teda otvorenie nových zón vplyvu na blízkovýchodnej a islamskej pologuli, znamenala geopolitickú hanbu prvého grádu, myslí si Daniel Matissek. Aj keby totiž Peking pôvodne poslal na letisko Bagram len vojenský personál a úradníkov pre hospodársky rozvoj, ako píšu US News, USA by na tom veľmi stratili. Bagram je symbolom ich neúspešného angažovania sa v rozvrátenom štáte. Ak tam čoskoro budú sedieť Číňania, ktorí sa prostredníctvom Talibanu dostanú k špičkovým zbraniam a modernej výzbroji, ktorú tam zanechali USA, poníženie Bidenovej administratívy je nevyčísliteľné.

„Považujem to za desivé!“ Nemecký herec, rakúske celebrity a lekári proti povinnému očkovaniu (VIDEO)

Pre Číňanov môže byť vyplnenie vákua, ktoré vzniklo po chaotickom odchode Západu, veľmi dôležité. Obetujú aj svoje islamofóbne presvedčenie v prospech dobrých vzťahov s režimom Talibanu. Ako je dobre známe, takéto opatrenia vedú k prenasledovaniu a internácii miliónov moslimských Ujgurov v ich vlastnej krajine.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí v utorok odmietol plány na bezprostredné obsadenie vojenskej leteckej základne vzdialenej asi hodinu cesty od Kábulu. Označil ich za „dezinformáciu“. Súčasne poukázal na doktrínu. Podľa nej Čína neplánuje vojenské operácie mimo svojich hraníc. Nie je však vylúčené, že k rozmiestneniu vojenského a civilného personálu dôjde neskôr. Napríklad o dva roky, keď si Taliban upevní svoju vládu, myslí si Daniel Matissek v komentári pre Report24.

Štúdie: Neočkované deti sú zrejme oveľa zdravšie ako očkované

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info