HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

„Ruka Pekingu“ – ako sa hodvábna cesta stáva železnou (Elena Pustovojtová)

Ilustračný obrázok / Pixabay

Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)

Cez Rusko a Kazachstan

Dopad z toho, ako ďaleko už siaha „ruka Pekingu“, začne čoskoro vytvárať v Európe oveľa vážnejšie problémy než masové demonštrácie v európskych mestách proti povinnému očkovaniu.

The European Financial Review, ktorý zbiera fakty o prítomnosti Číny v Starom svete, navrhuje zamyslieť sa nad niekoľkými číslami. Napríklad ‘’Nákladný vlak Čína – Európa’’ ((China-Europe Freight Train – CEFT) sa  pred šiestimi rokmi prihnal do Európy len dvakrát za deň a v roku 2020 už absolvoval 12 406 ciest.

„Nová hodvábna cesta“: Čína sa stáva novou koloniálnou mocnosťou (Alexander Görlach)

Spočiatku hnali prázdne vozne späť do Číny, ale teraz Číňania žijúci pozdĺž iniciatívy ‘’Pás a cesta’’ (Belt and Road Initiative – BRI) môžu servírovať na stôl čerstvého atlantického lososa z Nórska, ktorého CEFT dodáva na čínsky trh od minulého roka. Z Narviku, z najsevernejšej železničnej stanice na brehu Nórskeho mora, vozí čínsky vlak kontajnery s lososom do Haparandy na švédsko-nórsku hranicu a odtiaľ cez Rusko a Kazachstan do Si-anu, mesta starého viac ako tri tisíc rokov. 10 dní – a nórsky losos je v Číne.

Tok tovarov narastá; za posledných šesť mesiacov už obojsmerne prešlo 7 377 nákladných vlakov.

Keď pred 10 rokmi CEFT vytiahol prvú linku na Hodvábnej ceste z centra čínskeho automobilového priemyslu Čunking do nemeckého Duisburgu, ktoré bolo kedysi centrom oceliarskeho priemyslu a ťažby uhlia, nezamestnanosť tu bola 11 percent, pričom 3 percentá za Nemecko. Duisburg sa stal obeťou priemyselnej reštrukturalizácie. Pokles výroby však nepripravil mesto o geograficky výhodnú polohu: najväčší riečny prístav na svete na sútoku Rýna a Porúria, hlavný dopravný uzol bol perfektný na prijímanie nákladných vlakov z Číny a zasielanie tovaru do všetkých kútov Európy po vode, železnici a diaľniciach.

Wu-chan

Teraz sú Duisburg a Wu-chan partnerskými mestami. Wu-chan je pre CEFT dopravným uzlom a Duisburg denne prijíma štyri z piatich nákladných vlakov prichádzajúcich z Číny. Prijímanie, colné spracovanie, skladovanie a odosielanie tovaru cez železničné a riečne terminály  je  už samo o sebe veľkým biznisom. Teraz namiesto 19 tisíc pracovníkov zamestnáva 50 tisíc ľudí – 15 percent pracovnej sily mesta. Svoje obchody tu otvorilo viac ako sto čínskych spoločností, z obyčajného riečneho prístavu sa tak vďaka viackanálovej distribúcii tokov nákladu stalo obrovské kontinentálne logistické centrum schopné ovplyvniť ekonomickú situáciu v strednej a východnej Európe.

Asi 2 000 mladých Číňanov študuje na univerzite v Duisburgu – Essene. Väčšina z nich je na Inštitúte Maxa Plancka. Od minulého roku sa študenti tejto školy učia čínštinu spolu s francúzštinou a angličtinou.

Si Ťin-pching: Nová hodvábna cesta musí byť transparentná a finančne udržateľná

„Hodvábna niť“ spájajúca Nemecko s 50 čínskymi mestami dnes prechádza cez 168 miest v 23 krajinách Ázie a Európy. Od začiatku roku 2021 ňou prešlo viac ako 40 tisíc vlakov. Rýchly rast dopravy sa okamžite prejavuje v úlohe, ktorú v ekonomike regiónu zohrávajú miesta – zastávky. Ak sa malé a odľahlé mestá špecializujú iba na logistiku, potom väčšie mestá dostanú príležitosť rozvíjať sa, pridávajú pracovné miesta a zvyšujú životnú úroveň.

Si-an, Čína

Rozšírenie geografie novej „hodvábnej cesty“ predstavuje trojitú sieť: z Číny do Európy, z Európy do Ázie a z Číny do Ázie. Táto sieť úplne absorbuje euroázijský dopravný koridor cez Strednú Áziu a Transsibírsku magistrálu. CEFT a BRI  je jediný projekt, v rámci ktorého nákladné železničné spojenie prepravuje čínsky tovar na európsky trh a iniciatíva ‘’Jeden pás, jedna cesta’’ zabezpečuje, aby účastníci projektu posilnili obchod medzi Čínou a Európou.

Cesta z tichomorského pobrežia v Číne do Atlantiku po trasách  CEFT je  rýchlejšia a lacnejšia než iná. Čínska elektronická spoločnosť Siying sa presťahovala zo Šen-čenu do Si-anu len preto, že prostredníctvom CEFT  mohla dodávať výrobky do strednej Ázie nie za 40, ale za 15 dní, čo spoločnosti umožnilo rozšíriť svoj odbytový trh od Kazachstanu a Kirgizska po Nemecko a Francúzsko.

Čína plánuje postaviť v Budapešti univerzitu s ďalekosiahlymi dôsledkami pre Európu (Lea)

Nákladný vlak z belgického Gentu s dvesto autami Volvo príde do Si-anu za 16 dní a nie za 40 dní ako je tomu po mori. Európa ťaží z toho, že Čína je najväčším spotrebiteľom na planéte, spotrebuje 23 percent svetovej produkcie tovarov a obzvlášť – európsky luxus, kozmetiku, gruzínske červené vína, nórskeho lososa…

Vrhnutá do boja proti čínskemu projektu Novej hodvábnej cesty a CEFT iniciatíva EÚ ‘’Globálne prepojená Európa’’ (Globally Connected Europe) bude samozrejme svoj projekt brániť, ale Nemecko má už viac miest, ktoré su zapojené do projektu CEFT, než ktorákoľvek iná krajina EÚ. Angela Merkelová, ktorá opúšťa politickú arénu, bojuje za vzťahy s Čínou. „Hodvábne nite“ sú čoraz pevnejšie …

Po mori prepravia z Číny do Európy a späť 90 percent tovarov, ale len 2,6 percenta kontajnerov prevezú vagóny po „hodvábnej ceste“, podstatné je však niečo iné: nejde o virtuálne podnikanie, ani o konverzáciu cez pult. Tento obchod vytvára nové pracovné miesta, rozvíja infraštruktúru a umožňuje Európanom lepšie porozumieť Číňanom. „Hodvábne nite“ CEFTu zošívajú Európu a Čínu z roka na rok čoraz pevnejšie.

Rusko a Čína v Arktíde: spolupráca, rivalita a následky pre euroázijskú bezpečnosť

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info