Gorbačov pre tlačovú agentúru RIA Novosti označil americkú inváziu do Afganistanu za „zlý nápad od samého začiatku“, čo naznačuje, že bola od začiatku odsúdená na zánik.

"Rovnako ako mnoho podobných projektov, aj toto bolo založené na preháňaní hrozby a nie príliš jasných geopolitických zámeroch," vysvetlil. "K tomu sa pridali nerealistické pokusy o demokratizáciu multikmeňovej spoločnosti."

Sovietsky zväz vyslal v roku 1979 do Afganistanu na podporu socialistickej vlády svoje jednotky, aby bojovali proti mudžahedínom. Konflikt mnohí vnímajú ako prejav studenej vojny, pretože islamských partizánov podporovali USA, Spojené kráľovstvo a ďalšie západné krajiny. "Teraz je dôležité poučiť sa a zaistiť, aby sa podobné chyby neopakovali," povedal Gorbačov.

Bola to chyba

Vojnu, ktorú pôvodne začal Leonid Brežnev, nakoniec skončil o desaťročie neskôr Gorbačov. Bývalý prezident ZSSR opakovane priznal, že sa domnieva, že prítomnosť sovietskych vojsk v krajine bola chybou, a preto podnikol kroky na ukončenie vojny.

Situácia v Afganistane sa v posledných týždňoch zhoršila po tom, ako sa USA rozhodli stiahnuť svojich vojakov z krajiny. V nedeľu militanti z Talibanu vstúpili do afganského hlavného mesta Kábul a vyhlásili, že prevzali kontrolu nad celým národom vrátane všetkých jeho veľkých miest a hraničných priechodov. V ten istý deň utiekol z krajiny afganský prezident Ašraf Ghaní.

Bilión dolárov

Ghaní sa stal prezidentom Afganistanu v septembri 2014, čo je po prvýkrát v histórii krajiny, keď bola moc demokraticky prenesená. Od svojho zvolenia má Ghaní blízky vzťah s USA, ktoré do krajiny napumpovali takmer bilión dolárov.

Upresnila to štúdia Brownovej univerzity z roku 2019, podľa ktorej minul Washington od roku 2001 v Afganistane a Pakistane približne 978 miliárd dolárov.