Portál Ďateľ si všimol dvojaký meter mainstreamových novinárov a pustil sa priamo do Mareka Vagoviča kvôli jeho manipulácii a konšpirovanie o bývalom riaditeľovi NAKA Branislavovi Zurianovi.
Bývalý novinár a spravodajský dôstojník Peter Tóth, ktorý stojí za portálom
Ďatel.sk, sa viac rozpísal v článku "
Hotová katastrofa: Mareček Vagovič pustil myšlienky na špacírku". Hlavný denník s láskavým dovolením autora tento článok prináša aj svojim čitateľom:
Manipulátor, konšpirátor a táraj
Mareček sa nám znova opustil. Presnejšie pustil myšlienky na špacírku a nedopadlo to dobre. Ako obyčajne, žiada sa dodať. Zobral si na mušku bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana a jeho nahrávku rozhovoru s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem.
Mali sme vo zvyku komentovať (nielen) Marečkovu písomnú produkciu odsek po odseku. Robili sme to preto, lebo sme chceli zachovať celý kontext. Dnes sa od tejto praxe mierne odchýlime a vyberieme iba niekoľko odsekov, no zmysel pôvodného autorovho textu zachováme. Na rozdiel od Marečka totiž nie sme manipulátori ani konšpirátori a táraji.
Porno a kňazský breviár
Takže naša bodrá biela vrana a niekoľkonásobný držiteľ ocenenia určeného pre konšpirátorov hlavného prúdu publikoval komentár s titulkom
Bývalý šéf NAKA sa zahral na Matoviča. K tomu len toľko, že nikto sa nemôže zahrať na Matoviča, dokonca ani človek s podobnou diagnózou. Náš expremiér je totiž endemit. A ak si policajt nahráva rozhovor s osobou podozrivou z rozsiahlej trestnej činnosti, nie je to to isté, ako keď si poslanec Matovič nahráva poslanca Procházku. Mareček a paralely k sebe idú ako porno a kňazský breviár.
Autor v texte zoširoka opisuje stretnutie Zuriana s Imreczem a prichádza k záveru, že pointou nahratého rozhovoru je podozrenie, že minister vnútra Roman Mikulec v minulosti zobral úplatok. A Mareček ešte riekol, že Zuriana na stretnutie s Imreczem priviedla túžba po pomste. Nikto okrem Zuriana nevie, aké boli jeho motívy. Teda nikto okrem čarodejníka a jasnovidca Marečka, pochopiteľne.
Skúška Ficom
V článku o podozrení z toho, že sa jeho protežant Mikulec mohol dopustiť korupcie, ďalej uvádza:
Ponechajme teraz bokom, či sa to stalo alebo nie – na to sú tu príslušné orgány, aby to dôsledne preverili. Heslo „padni komu padni“ musí platiť pre každého, hoci práve tento prípad sa javí ako sofistikovaná manipulácia.
Naozaj? A keby Zurian s Imreczem hovorili napríklad o Robertovi Ficovi, ponechal by tieto podozrenia Mareček bokom? Naozaj by tak dbal o prezumpciu neviny? Naozaj by ponechával rozhodnutie na príslušné orgány? A v prípade poslanca Fica by, pochopiteľne, nešlo o žiadnu manipuláciu. Alebo sa mýlime, Mareček?
A skúška Mikulcom
Dajme však priestor jeho ďalším perlám:
Zurian totiž podozrenia voči Mikulcovi neoznámil vyšetrovateľom, ako by sa čakalo od zodpovedného – navyše vysokopostaveného policajta. V hneve sa správal skôr ako pokútny obchodník s neoverenými informáciami.
Už vieme, že Mareček vidí do najtajnejších kútov ľudských sŕdc, a preto vie, či konajú v hneve. Odkiaľ však vie, že Zurian operatívny poznatok neodstúpil podriadeným súčastiam NAKA? Čo ak nahratý rozhovor uzrel svetlo sveta práve preto, že s informáciou o korupčnom konaní pána Mikulca sa nikto nezaoberal len preto, lebo ide o dôležitého potentáta Matovičovho režimu? Toto nie je tvrdenie, je to len otázka a nepoznáme na ňu odpoveď a ani to na rozdiel do Marečka nepredstierame.
Veľké problémy s logikou
Za vyššie citovaným odsekom nasleduje ďalšia konšpirácia:
Cieľom bola zrejme snaha o diskreditáciu ministra Mikulca, ktorý je už dlhšie pod paľbou. Opozície aj časti koalície, ktorá má v chládku bývalých kumpánov. Priamo úmerne s tým rastie aj nervozita politických špičiek.
Ako môže seriózny komentátor tvrdiť, že cieľom bola „zrejme snaha o diskreditáciu ministra Mikulca“? Veď len o niekoľko riadkov vyššie ten istý Mareček píše, že na overenie podozrení vyplývajúcich z nahrávky sú tu príslušné orgány. Logické a konzistentné uvažovanie očividne nie je podmienkou prijatia do trvalého pracovného pomeru vo vydavateľstve konšpiračných Aktualít.
Mareček si špiní do papuľky
Poďme ďalej:
Inými slovami, Zurian sa zahral na Igora Matoviča, ktorý si pred časom nahral Radoslava Procházku. Ani to nebolo v poriadku, v politike však platia iné pravidlá. Konkurencia je tvrdá, používajú sa všetky zbrane a prostriedky.
O paralele s Matvičom a Procházkom sme písali už vyššie. Za zmienku však stojí, ako Mareček zle a neobratne maskuje pokusy ospravedlňovať svinstvá predsedu OĽaNO. Netušíme, aké na to má dôvody, no rozhodne si špiní do papuľky, pretože kedysi bola plná rečičiek o politickej kultúre. No keď ide o Matoviča, tak odrazu v politike platia iné pravidlá. Dobre vedieť...
Pytliačenie za hranicou intelektuálnych možností
Blížime sa do finále. A aj keď v majstrovom texte odznelo množstvo iných periel, budeme sa venovať už len jednej. Mareček si pomyslel i napísal:
U šéfa elitného policajného útvaru sa predpokladá celkom iný prístup. Férový, procesný, zákonný. Zurian touto partizánskou akciou spochybnil svoju dôveryhodnosť, kompetentnosť a pokazil si roky budované meno.
Netreba azda zoširoka opakovať, že zatiaľ nikto nevie, či nebola nahrávka ututlaná, a preto sa stala aj predmetom publikovania. Všimnime sa však ešte jednu pozoruhodnú okolnosť. Mareček je nielen vrchný konšpirátor hlavného prúdu. On je aj hlavný inkvizítor. Šmahom ruky rozhodne o dôveryhodnosti človeka a jeho dobrom mene. Len preto, že Marečkove vedomosti nesiahajú ani po špičku nosa.
Zato ego a pocit dôležitosti pytliačia za hranicami jeho intelektuálnych možností.
Celý článok si môžete prečítať
TU. (Medzititulky redakcia HD.)
