Komentár Daniela Peyronela (Higgs)
Pomocou umelej inteligencie možno falšovať satelitné snímky bez toho, aby ste si to vôbec všimli. Vedci ukazujú, aké je to ľahké a aj čo proti tomu možno urobiť.
Daniel Peyronel v komentári upriamuje pozornosť na vedeckú štúdiu, ktorá sa venuje nebezpečnému falšovaniu satelitných snímok pomocou umelej inteligencie. Takéto satelitné snímky nemožno voľným okom rozpoznať ako falzifikáty. A keďže často pochádzajú zo serióznych zdrojov, nie je ani dôvod na pochybnosti, že by nemuseli byť pravé, dodáva Peyronel.
Každý z nás, kto dnes niečo hľadá, sa nechá navigovať digitálne. Používanie klasických tlačených máp je už zriedkavé. To má však aj svoje úskalia, pretože pomocou umelej inteligencie možno falšovať satelitné snímky, alebo aj signály GPS.
Americkí vedci varujú. Takéto falzifikáty by sa v budúcnosti mohli stať veľkým problémom. Vyvinuli preto program, ktorý dokáže niečo takéto spoľahlivo rozpoznať. Štúdiu k tomu zverejnili v odbornom časopise Cartography and Geographic Information Science.
Podľa Peyronela geografi na svoju štúdiu vytvorili pomocou umelej inteligencie tisíce falošných satelitných snímok mestskej štvrte Tacomy v americkom štáte Washington. Na satelitné zábery pridali algoritmus striech, stromov, tieňov a ďalších prvkov, ktoré boli skopírované zo skutočných satelitných záberov miest Seattle a Peking. Vznikli nové zábery štvrte mesta Tacomy, ktoré síce vyzerali veľmi realisticky, no v skutočnosti vôbec neexistujú, upozorňuje Peyronel.
Keď sa geopriestorové údaje stretnú s umelou inteligenciou
V tejto pilotnej štúdii vedci po prvýkrát skúmali falzifikáty týkajúce sa geopriestorových údajov. Štúdia pracuje so snímkami, ktoré boli špecificky zhromaždené a vygenerované pre výskum. Program je založený na týchto záberoch a pomocou farieb, kontrastov a textúry dokáže rozlíšiť falzifikát od skutočnej reality. Na rozpoznanie satelitných snímok sfalšovaných iným spôsobom sú potrebné iné programy, resp. ich aktualizácie.
Peyronel poukazuje na to, že vedci porovnávali falošné satelitné snímky s tými skutočnými a zistili, že farby, kontrasty a textúry sa v niektorých prípadoch značne líšia. To im umožnilo vyvinúť program založený na týchto vlastnostiach, ktorý dokázal odhaliť neoprávnenú manipuláciu. Fungovalo to veľmi dobre pri záberoch preplnených množstvom falošných prvkov. Program však nemohol spoľahlivo detegovať tie falzifikáty, ak išlo len o veľmi malé odchýlky od originálu.
Falšovanie máp nie je nový fenomén
Skutočnosť, že kartografické zobrazenia nie sú vždy úplne presné, nie je nič nové, konštatuje autor komentára. Jedným z príkladov sú propagandistické mapy v časoch vojny, na ktorých chýbali dôležité krajinné prvky, ako napríklad mosty, aby zmiatli nepriateľských vojakov, alebo tzv. papierové mestá, ktoré boli označené na mape, ale v skutočnosti vôbec neexistovali.
Výrobcovia máp používali také fiktívne mestá ako trik na ochranu svojho podniku, pretože ak sa také papierové mesto zrazu objavilo na mapách od iného výrobcu, bolo jasné, že išlo o nepovolenú kópiu pôvodnej mapy.
Satelitné snímky pôsobia dôveryhodne
S umelou inteligenciou sa však dnes manipuluje oveľa ľahšie a výsledky sú tiež autentickejšie. Netrénované ľudské oko má malú šancu rozpoznať falzifikáty. Ďalším bodom, ktorý by mohol potenciálne spôsobiť, že takéto falzifikáty by boli nebezpečné, je, že satelitné snímky často pochádzajú z inštitucionálnych zdrojov, napríklad z vesmírnych agentúr alebo ústavov pre vedecký výskum, takže o ich dôveryhodnosti sa sotva pochybuje. Podľa Peyronela to dobre ilustruje aj nasledovný prípad. Už niekoľko rokov koluje po sociálnych sieťach satelitný snímok, ktorý údajne pochádza z NASA, a má zachytávať hinduistické oslavy, čo ale vôbec nebola pravda.
Napriek všetkým nebezpečenstvám ale vedci vidia aj pozitívny rozvojový potenciál pri umelo vytváraných satelitných snímkach. Mohli by napríklad pomôcť pri modelovaní a prezentácii budúceho rozvoja miest, alebo vďaka údajom z minulosti uľahčiť rekonštrukciu historických miest, dodáva na záver komentára Daniel Peyronel pre Higgs.