Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
„Sedliackym rozumom by kajúcnik nemal získať väčšiu výhodu, ako sám spáchal skutok.“ Inštitút je podľa Danka zložitý.
Takto nervózny líder opozície ešte nebol...
K Zemi sa približujú štyri asteroidy. Astronómovia sledujú ich veľkosť, rýchlosť a trajektórie. Hrozí našej planéte nebezpečenstvo?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Môžete si ich pomenovať, ako chcete. Politickí migranti, politickí turisti, prebehlíci, prezliekači kabátov...
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
7. 11. 2026
Komentár Daniela Peyronela (Higgs)
Pomocou umelej inteligencie možno falšovať satelitné snímky bez toho, aby ste si to vôbec všimli. Vedci ukazujú, aké je to ľahké a aj čo proti tomu možno urobiť.
Každý z nás, kto dnes niečo hľadá, sa nechá navigovať digitálne. Používanie klasických tlačených máp je už zriedkavé. To má však aj svoje úskalia, pretože pomocou umelej inteligencie možno falšovať satelitné snímky, alebo aj signály GPS.
Americkí vedci varujú. Takéto falzifikáty by sa v budúcnosti mohli stať veľkým problémom. Vyvinuli preto program, ktorý dokáže niečo takéto spoľahlivo rozpoznať. Štúdiu k tomu zverejnili v odbornom časopise Cartography and Geographic Information Science.
Podľa Peyronela geografi na svoju štúdiu vytvorili pomocou umelej inteligencie tisíce falošných satelitných snímok mestskej štvrte Tacomy v americkom štáte Washington. Na satelitné zábery pridali algoritmus striech, stromov, tieňov a ďalších prvkov, ktoré boli skopírované zo skutočných satelitných záberov miest Seattle a Peking. Vznikli nové zábery štvrte mesta Tacomy, ktoré síce vyzerali veľmi realisticky, no v skutočnosti vôbec neexistujú, upozorňuje Peyronel.
V tejto pilotnej štúdii vedci po prvýkrát skúmali falzifikáty týkajúce sa geopriestorových údajov. Štúdia pracuje so snímkami, ktoré boli špecificky zhromaždené a vygenerované pre výskum. Program je založený na týchto záberoch a pomocou farieb, kontrastov a textúry dokáže rozlíšiť falzifikát od skutočnej reality. Na rozpoznanie satelitných snímok sfalšovaných iným spôsobom sú potrebné iné programy, resp. ich aktualizácie.
Peyronel poukazuje na to, že vedci porovnávali falošné satelitné snímky s tými skutočnými a zistili, že farby, kontrasty a textúry sa v niektorých prípadoch značne líšia. To im umožnilo vyvinúť program založený na týchto vlastnostiach, ktorý dokázal odhaliť neoprávnenú manipuláciu. Fungovalo to veľmi dobre pri záberoch preplnených množstvom falošných prvkov. Program však nemohol spoľahlivo detegovať tie falzifikáty, ak išlo len o veľmi malé odchýlky od originálu.
Skutočnosť, že kartografické zobrazenia nie sú vždy úplne presné, nie je nič nové, konštatuje autor komentára. Jedným z príkladov sú propagandistické mapy v časoch vojny, na ktorých chýbali dôležité krajinné prvky, ako napríklad mosty, aby zmiatli nepriateľských vojakov, alebo tzv. papierové mestá, ktoré boli označené na mape, ale v skutočnosti vôbec neexistovali.
Výrobcovia máp používali také fiktívne mestá ako trik na ochranu svojho podniku, pretože ak sa také papierové mesto zrazu objavilo na mapách od iného výrobcu, bolo jasné, že išlo o nepovolenú kópiu pôvodnej mapy.
S umelou inteligenciou sa však dnes manipuluje oveľa ľahšie a výsledky sú tiež autentickejšie. Netrénované ľudské oko má malú šancu rozpoznať falzifikáty. Ďalším bodom, ktorý by mohol potenciálne spôsobiť, že takéto falzifikáty by boli nebezpečné, je, že satelitné snímky často pochádzajú z inštitucionálnych zdrojov, napríklad z vesmírnych agentúr alebo ústavov pre vedecký výskum, takže o ich dôveryhodnosti sa sotva pochybuje. Podľa Peyronela to dobre ilustruje aj nasledovný prípad. Už niekoľko rokov koluje po sociálnych sieťach satelitný snímok, ktorý údajne pochádza z NASA, a má zachytávať hinduistické oslavy, čo ale vôbec nebola pravda.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
