Život prináša skutočne zaujímavé a rozmanité príbehy. Niektoré sú veselé, iné smutné. Jeden taký zverejnil v statuse na sociálnej sieti Ľubomír Makovec. Príbeh by mal zároveň viesť k zamysleniu sa, aký je tento svet konzumný a neraz doslova brutálne nespravodlivý.

Krádeže v obchodoch nie sú ničím výnimočné. Jedni kradnú zo zvyku, iní pre vlastné obohatenie sa. Sú však aj takí, ktorí kradnú preto, lebo sú jednoducho hladní. A presne o tomto je aj neuveriteľný príbeh, ktorý v statuse opisuje Ľubomír Makovec. Stal sa síce v USA, no jeho duchovný odkaz je určite cezhraničný.

Kradol, lebo to potreboval - chcel jedlo pre chorú matku!

Makovec hneď na úvod upozorňuje, že príbeh je o rozsudku, ktorý nad zlodejom vyniesol americký sudca. Tým zlodejom bol 15-ročný chlapec, ktorého prichytili pri krádeži v americkom obchode. Navyše, pri pokuse o útek tínedžer nešťastnou náhodou prevrátil poličku. A takto sa začal odvíjať neuveriteľný príbeh, ktorý mal však nielen neuveriteľný, ale zásluhou sudcu aj krásny koniec.

Po vypočutí prípadu sa sudca chlapca opýtal: „Naozaj si niečo ukradol? Ukradnutý chlieb a syr a pri úteku si prevrátil poličku?“ Chlapec zahanbene odpovedal so sklonenou hlavou. „Áno.“

Sudca: „Prečo si kradol?“

Chlapec povedal: „Potreboval som to.“

Sudca: „Nemohol si to kúpiť namiesto krádeže?“

Chlapec: „Nemal som peniaze.“

Sudca: „Mohol si požiadať rodičov o peniaze.“

Chlapec: „Mám iba matku, ktorá je chorá v posteli a nemá prácu. Ukradol som pre ňu chlieb a syr.“

Sudca: „Nerobíš nič, nemáš prácu?“

Chlapec: „Pracoval som v auto umyvárni. Vzal som si deň dovolenky, aby som pomáhal matke, tak ma vyhodili.“

Neuveriteľné slová sudcu a jeho fantastický rozsudok

Sudca po ukončení rozhovoru s chlapcom vydal nasledovný verdikt: „Krádež, najmä krádež chleba, je veľmi hanebný zločin. A tu sme za tento zločin všetci zodpovední. Dnes sú všetci v tejto miestnosti vrátane mňa zodpovední za to, že dnes sa môže niečo také stať. Takže pokutujem všetkých prítomných pokutou 10 dolárov. Nikto neopustí miestnosť, kým nezaplatí 10 dolárov.“

Sudca vytiahol z vrecka bankovku 10 dolárov, vytiahol pero a začal písať: „Okrem toho pokutujem majiteľa predmetného obchodu sumou 1 000 dolárov za to, že dal hladného chlapca na políciu. Ak pokuta nebude zaplatená do hodiny, obchod zostane zatvorený.“



Prítomní sa chlapcovi ospravedlnili a odovzdali mu všetky vyzbierané peniaze. Sudca odišiel zo súdnej siene. Po vypočutí rozsudku mali ľudia v miestnosti slzy v očiach. Zaujímalo by ma, či by naša spoločnosť, náš systém, náš súd boli schopní vydať taký verdikt? Sudca dodal: „Ak je niekto pristihnutý pri krádeži chleba, musia sa hanbiť všetci ľudia v tejto komunite, spoločnosti a štáte!“