HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Štandardné médiá prešli mlčaním zistenia prieskumu GLOBSEC, že väčšina obyvateľov V4 im neverí

Ilustračný obrázok, markíza

Z výsledkov prieskumu extrémne prozápadnej mimovládky GLOBSEC boli médiami niektoré veľmi zaujímavé zistenia ignorované. Najmä o našom postoji k Rusku, Číne či k médiám. Pozornosť si však určite zaslúžia. Upozornil Denník štandard.

Propagandistická, extrémne prozápadne orientovaná mimovládna organizácia GLOBSEC nedávno zverejnila rozsiahly prieskum. Zúčastnili sa na ňom obyvatelia desiatich krajín strednej a východnej Európy a Balkánu. Konkrétne z Rakúska, Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska.

Oslnivý lesk západu je fuč

V otázke geopolitickej orientácie podľa výsledkov prieskumu už západ nie je pre obyvateľov daného regiónu (vrátane Slovenska) takým lákadlom. Taký výsledok už asi nikoho neprekvapí. Dekadencia a úpadok veľkým lákadlom naozaj nie je.

Viac ako 50 percent respondentov nevidí svoje postavenie ani na jednej strane spektra na osi západ-východ. Prikláňajú sa k názoru, že si treba zachovať vlastnú identitu a vymaniť sa zo spoločensko-historických komplexov spojených s mocenskou nadvládou.

Najsilnejšie inklinujú k západu pobaltské štáty Litva a Estónsko, hoci v druhom z uvedených štátov sa nevedelo 18 percent respondentov rozhodnúť. Prozápadné je aj Poľsko, ktoré má z historického hľadiska voči Rusku silnú nedôveru. V porovnaní s rokmi 2017 – 2020 vzrástla dôvera voči Rusku len v Bulharsku a na Slovensku.

Slováci veria najviac Rusku, nedôverujú vláde, médiám a neveria počtom úmrtí na COVID-19

Slováci považujú za najstrategickejšieho partnera Rusko

Zaujímavo vyznel aj postoj občanov k súpereniu troch veľmocí: Ruska, USA a Číny. Štáty východného krídla EÚ a NATO veľmi správne registrujú, že sa na ich území prelínajú boje o vplyv a dominanciu medzi spomínanými štátmi.

Napriek prozápadnej orientácii Litvy a Estónska vníma 27, respektíve 21 percent ich obyvateľov Rusko ako svojho strategického partnera. V prípade Bulharska dosiahlo toto číslo až 45 percent. Najsilnejšie vnímanie má v tomto smere Slovensko, kde Rusko bolo najdôležitejším partnerom až pre 47 percent respondentov.
Maďarsko zo štatistiky opäť vyčnieva, za partnerov si jednoznačne vybralo Rusko a Čínu.

Len v Maďarsku a Rakúsku väčšina respondentov odpovedala, že ich vláda zvláda pandémiu dobre. V ostatných štátoch to podľa občanov vlády nezvládli. Najvyšší počet – tri štvrtiny – tento ukazovateľ dosiahol medzi slovenskými respondentmi. V porovnaní s októbrom minulého roka je to nárast o neuveriteľných 44 percent. Absolútne fiasko vládnej koalície pod vedením OĽaNO.

Čína nie je hrozbou

Štáty strednej a východnej Európy nevnímajú Čínu ako hrozbu. Najviac v tomto smere vyčnievajú Rumunsko a Bulharsko, kde si 30 a 25 percent občanov dokonca myslí, že čínsky režim môže byť pre ich štát inšpiráciou. Hneď za nimi sa umiestnilo Slovensko s 19 percentami respondentov.

Najkritickejší k Číne sú Česko a Poľsko. Je hrozbou pre 51 a 34 percent respondentov. Oba štáty sú tiež na chvoste zoznamu, podľa ktorého by Čína mohla byť pre ich krajiny inšpiráciou.

Mainstream zase dostal od prieskumu na frak: Väčšina občanov EÚ nepovažuje Rusko za nepriateľa

Dopyt po silnom lídrovi sa zvyšuje

Až 42 percent respondentov by sa dokázalo prispôsobiť autokratickému riadeniu a myslí si, že mať silného a rozhodného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom alebo voľbami, by bolo pre ich krajinu dobré.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že autokraciu považujú za dobré zriadenie práve tí opýtaní, pre ktorých by čínsky režim mohol byť vzorom a súčasne majú pozitívny postoj k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Tieto postoje vzrástli od októbra v celej V4 okrem Česka aj v Bulharsku a Rumunsku. Spomedzi V4 by si autokraciu prialo najväčšmi Slovensko. Podporilo ju až 38 percent respondentov. Česko je na opačnej strane spektra a autokratické vedenie podporilo len 27 percent opýtaných.

Dôvera v demokraciu ako ideálny systém riadenia tiež poklesla vo všetkých štátoch okrem Rakúska, ak sa pred ňu pridalo slovo „liberálna“.

Nedôvera v štandardné médiá rastie

V siedmich z desiatich krajín sa zvýšila nedôvera k štandardným médiám v priemere o osem percentuálnych bodov. Na čele tabuľky sú Maďarsko, Česko a Poľsko, kde priemerná nedôvera dosiahla 65 percent respondentov.

Slovensko nezaostáva. U nás nedôvera k médiám dosiahla 60 percent a oproti minulému roku rapídne stúpla o 10 percent. Prekvapivo ho nasleduje Rakúsko, kde nedôvera k médiám hlavného prúdu vzrástla o sedem percent.

Opačne sa situácia vyvíja len v Bulharsku a Estónsku.

Ostrihoňová bude na RTVS diskutovať s GLOBSECom o prokremeľskej propagande. Toto platíme?

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info