Slovensko

Televízne ozruty, walkmany či pochodujúce práčky. Spomínate si ešte na tie "zlaté" časy?

Autor: Jozef Uhlárik
Publikované: 18. 4. 2021 12:17
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Veda ide v súčasnosti doslova míľovými krokmi dopredu, čo platí aj v oblasti techniky. Ruku na srdce, kto by si za čias socializmu predstavil, že budeme disponovať takými výdobytkami techniky, aké máme dnes?

V piesni legendárneho speváka Karla Gotta sa spieva, že čas letí ako bláznivý. Toto prirovnanie sa dá použiť prakticky na všetko okolo nás. Niektorí majú doma ešte aj dnes výrobky z čias socializmu, ktoré u ich detí či vnukov vyvolávajú úsmev na tvári. V tom čase to však boli „vychytávky“, ktoré chcel mať doma azda každý.

Za kvalitou socialistických výrobkov si mnohí dnes iba povzdychnú

[caption id="attachment_218095" align="alignleft" width="300"]

Niektoré z počítačov, ktoré ste si mohli zakúpiť pred nežnou revolúciou v obchodoch s elektronikou, vyzerali aj takto. Zdroj: Pinteterst.com[/caption]

V „rozvinutom“ socialistickom Československu nenapredovala technika tak rýchlo dopredu ako na „zaostalom“ Západe. Napriek tomu sme mali niektoré výrobky, za ktorými je nám ľúto ešte dnes. V domácnostiach mali rodiny najmä spotrebiče domácej výroby, pretože s dovezenými sa naši ľudia stretli iba zriedka.

Na pultoch v obchodoch prevládali značky ako ETA, Tesla, Orava, Emgeton, ale aj Calex či Tatramat. Za kvalitou ich výroby si však v súčasnosti povzdychne nejedna zrelá gazdinka či nejeden gazda, pretože vydržali funkčné, až na pár drobných opráv, aj niekoľko desaťročí.

Televízory ako za „cisára Klacka“

[caption id="attachment_218096" align="alignright" width="300"]

Veľké a najmä s čierno-bielym obrazom, také boli dlhé rok televízory vyrábané v Československu. Zdroj: FB / Vzpomínky na socializmus[/caption]

Do roku 1974 sa u nás používali iba televízory s čierno-bielym obrazom. V roku 1974 však prišla firma Tesla s modelom prvého farebného televízora. Vtedajšia Tesla 4401 mala aj na to obdobie doslova neuveriteľné parametre. Jeho hmotnosť bola 46 kg a cena sa vyšplhala na v tom čase astronomických 12 400 Kčs (asi 400 eur). Aj preto si bežné rodiny, ktoré v továrňach zarábali podstatne menej, mohli dovoliť farebný televízor až o pár rokov neskôr.

17. 10. 2020 11:57

Socializmus nenávidený aj milovaný. Deťom to bolo však jedno, oni v ňom mali svoj vlastný, neskazený svet

Pamätáte sa ešte na svoje detstvo, ktorému kraľovali kamaráti, hry a pobyt na čerstvom vzduchu? Poďte si naň s nami zaspomínať...

Čítať viac

Od gramofónov až po walkmany

[caption id="attachment_218097" align="alignleft" width="300"]

Walkmany boli pred nežnou revolúciou pýchou každého tínedžera. Zdroj: FB / Milujeme retro[/caption]

Kto zo súčasníkov pozná zariadenie ako gramofón? Za minulého režimu však bol v mnohých rodinách a niektorí ich majú dodnes. Neskôr sa dostali do módy magnetofóny na veľké kotúče, ktoré nahradili „kazeťáky“. Na začiatku osemdesiatych rokov prišli do módy walkmany, ktorý túžil mať azda každý tínedžer. Pre tých dnešných, ktorí sú naučení na MP3 prehrávače, je to takmer nepredstaviteľný prístroj.

Automatické práčky na poradovník

[caption id="attachment_218101" align="alignright" width="225"]

Automatická práčka Tatramt bola medzi gazdinkami veľmi žiadaná. A to aj napriek jej presunom počas práce po kúpeľni. Zdroj: FB / Vzpomínky na socializmus[/caption]

Prvé práčky sa v Československu síce začali vyrábať už začiatkom 50. rokov, skutočnou revolúciou v praní bol však rok 1968. Národný podnik Tatramat v Poprade prišiel na trh s automatickou práčkou, po ktorej takmer ihneď zatúžila každá gazdinka. Stal sa z nej taký hit, že sa pre záujemcov museli vytvoriť poradovníky. Čo na tom, že niektoré automatické práčky pri praní doslova pochodovali po celej kúpeľni ako vojaci na „buzerpľaci“? Hlavné bolo, že prali a žena pri nich nemusela stáť.

„Naparovačku“ mali len tí šťastnejší

[caption id="attachment_218102" align="alignleft" width="300"]

Žehličky v 80-tych rokoch mali iba zopár základných funkcií na niektoré druhy bielizne. O naparovaní sa gazdinkám vtedy mohlo iba zdať. Zdroj: FB / Vzpomínky na socializmus[/caption]

Nezabudnuteľnou je aj hranatá žehlička kosodĺžnikového tvaru ETA 211, ktorá sa koncom 60. rokov mohla pýšiť asi najväčšou žehliacou plochou na svete. Jej dizajnérom bol český rodák Stanislav Lachman. Pri práci sa dala pohodlne odstaviť na bok, na svoju najdlhšiu stranu. Častejšie si však mohli gazdinky kúpiť klasické tvary žehličiek, ktoré sa používajú dodnes. Tí šťastnejší sa tiež mohli pochváliť napríklad modelom s naparovaním značky Rowenta z bývalej NDR.