Bývalý minister spravodlivosti upozorňuje, že podmienky ministerstva pre návrat do škôl sú protiprávne. Stále nemá ani učiteľ, ani žiak, žiadnu právnu povinnosť nosiť rúško. Nie je povinný preukazovať sa výsledkom testu. Všetky povinnosti by museli byť nariadené zákonom. Vyhlášky ÚVZ sú nulitné a neukladajú občanovi žiadnu povinnosť. Štefan Harabin dáva jasné inštrukcie, ako konať.
Ministerstvo obhajuje protiprávny stav
Ministerstvo školstva tento týždeň oznámilo opätovné otváranie škôl. Účasť na prezenčnom vyučovaní je však podmienená testom dieťaťa a aj jedného zo zákonných zástupcov. Účasť na vyučovaní je podmienená aj nosením rúška. Od respirátorov minulý minulý týždeň ustúpilo.
Odpor rodičov a možno aj zriaďovateľov škôl proti stanoveným podmienkam je pravdepodobne veľký. Ministerstvo školstva dokonca pripravilo právnu analýzu.
Stanovisko k niektorým otázkam súvisiacim s obnovením školského vyučovania v školách a s obnovením prevádzky školských zariadení. Ide asi o argumentačnú pôdu pre riaditeľov – vzpierajúcim sa učiteľom a rodičom. Podľa ministerstva sú stanovené podmienky právne v poriadku.
Na druhej strane niektorí rodičia a učitelia argumentujú ústavou garantovaným právom na vzdelanie, porušovaním ľudských práv či neprehľadným právnym stavom nariadení.
Na tento právny stav a stanovisko ministerstva školstva sme sa opýtali bývalého ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho súdu SR, JUDr. Štefana Harabina.
Neexistuje právne povinnosť nosiť rúško
Sú nariadenia ohľadom návratu detí do škôl právne v poriadku?
Š. Harabin: Nie, podmienky, ktoré ministerstvo stanovilo na návrat do škôl, sú protiprávne. Stále nemá ani učiteľ, ani žiak žiadnu právnu povinnosť nosiť rúško. Nie je povinný preukazovať sa výsledkom testu. Povinnosť nosenia rúška či respirátora by musela byť nariadená zákonom. Nie vyhláškou ÚVZ či uznesením vlády. Toto je jasne napísané v Ústave SR a medzinárodných dokumentoch, ktorými je SR viazaná. Na Slovensku je povinnosť nosiť rúško a dnes už v interiéroch dokonca až respirátor nariadená vyhláškou na základe uznesenia vlády. Takýto akt neukladá žiadnemu občanovi právnu povinnosť.
Vyhláška nie je zákon
Ministerstvo však v dokumente, ktoré poslalo školám a ktorý zverejnili na svojej stránke tvrdí, že má tieto veci právne ošetrené. Rúška, respirátory, test. Konkrétne sa odvolávajú na závery Pandemickej komisie Slovenskej republiky, Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Š. Harabin: V dokumente tvrdia, že: „Vláda SR prijíma opatrenia v súlade s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej ako „zákon č. 227/2002 Z. z.“). Podľa neho „v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j).“
Hneď po tom píšu: V nadväznosti na príslušné uznesenie vlády vydáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlášky.
„Podľa § 59b ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“). „(1) Ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom. (2) Všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky,“ informujú ďalej.
Na základe tohto nariaďuje ÚVZ opatrenia, ako napríklad povinnosť preukazovať sa testom.
K tomuto môžem opäť uviesť len to, že nosenie rúška a testovanie muselo byť nariadené zákonom, a nie vyhláškou hlavného hygienika, ktorý sa odvoláva na zákon.
Vzoprite sa protizákonným nariadeniam
Aké teda máte odporúčanie pre riaditeľov školy? Tvrdíte, že nemajú právo pýtať od detí a zákonných zástupcov test ani žiadať nosenie rúška či dokonca respirátora?
Š. Harabin: V prvom rade by som chcel vyzvať zriaďovateľov a riaditeľov škôl, ale aj kohokoľvek, komu štát nariaďuje takto protiprávne konať, aby sa takéhoto postupu zdržali. Aby odmietli takto konať. Teda žiadať predloženie negatívneho testu ako podmienku vstupu do budovy a pre výkon povolania. Porušujú totiž zákon a páchajú napríklad trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, nátlaku, poškodzovania cudzích práv, mučenia. A iné neľudského alebo krutého zaobchádzania, apartheidu a diskriminácie skupiny osôb. Za toto im hrozí trestné stíhanie či už od rodičov – ak zabránia dieťaťu vstupu do školy alebo zo strany učiteľa, ktorý chce vykonávať svoje povolanie bez podmienok, ktoré nie sú stanovené v zákone.
Žilinkove podanie na ÚS SR je vlastne rozhodnutie prokuratúry
Zrekapitulujme si to. Takže je to tak, že vláda nemôže uznesením a hlavný hygienik Mikas vyhláškou nariaďovať nosenie respirátora, rúška, či podmieňovať vstup žiaka alebo učiteľa do školy s testom. Je to tak?
Š. Harabin: Áno je to presne tak. Takýto zásah by totiž bol zásahom do ľudských práv. V prípade dieťaťa práva na vzdelávanie garantované Ústavou SR a v prípade učiteľa by to bol zásah do práva na slobodu pohybu, pobytu, výkonu povolania, zákazu mučenia, ochrany zdravia, nedotknuteľnosti osoby rovnako garantovanými ústavou.
Ľudské práva môžu byť v istom rozsahu za istých, mimoriadnych okolností obmedzené avšak jedine zákonom, a to na Slovensku nie je ten prípad.
Koniec koncov aj sám generálny prokurátor Žilinka podaním na ÚS z 18. 3. 2021 konštatuje, že rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva ÚVZ, nemôže obmedzovať základné ústavné práva človeka. Pohyb, slobodu pohybu, nedotknuteľnosť osoby či mučenie iba vyhláškou bez riadneho legislatívneho procesu. Tieto obmedzenia sú v právnom štáte neprijateľné. Podanie Žilinku je už rozhodnutím na úrovni prokuratúry. Platí monokratický princíp a platí ti pre policajtov. A týmto rozhodnutím sa musia riadiť aj jeho podriadení, teda ostatní prokurátori a policajti
Obmedzenie ľudských práv by v NR SR neprešlo
Prečo to teda vláda neurobí poriadne a nepripraví zákon, ktorý by prešiel schválením v NRSR?
Š. Harabin: Je to tak preto, že takýto zákon by bol vo vážnom rozpore s Ústavou SR. Takýto zákon by nebolo možné cez národnú radu schváliť. Je vysoko pravdepodobné, že by sa nenašiel dostatočný počet poslancov pre schválenie protiústavného zákona. Väčšina poslancov by mala problém podpísať sa pod zákon, ktorý je v rozpore s Ústavou SR. Tak to vláda rieši „okľukou“. Uzneseniami vlády a vyhláškami hlavného hygienika, ktorým pripisujú váhu zákona. A potom vyrábajú vysvetľujúce dokumenty, v ktorých chcú presvedčiť zriaďovateľov, riaditeľov a rodičov, že ich nariadenia majú právnu váhu. Ale oni nemajú, to znamená, sú právne nulitné.
Vzdelávanie detí musí byť prezenčné
V dokumente ktorý vypracovalo ministerstvo školstva, polemizuje o tom, že nikde nie je v ústave napísané, že by vyučovanie muselo prebiehať len prezenčne. (Z dokumentu MŠ SR: „Ústava SR nijakým spôsobom neustanovuje formu výkonu práva na vzdelanie, t. j. právo na vzdelanie nemá na základe Ústavy SR výlučne prezenčnú povahu. Povinnosť poskytovať výchovu a vzdelávanie v školách a školských zariadeniach výlučne prezenčnou formou nevyplýva ani z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.“) Vyzerá to teda tak, že sa snaží ministerstvo dopredu pripraviť na situácie, keď rodičia nepošlú kvôli rúškam a testom deti do školy. A vzápätí sa budú obracať na súd, ktorý budú žiadať, aby im súd dal za pravdu. Teda, že ich dieťaťu bolo odopreté ústavné právo na vzdelanie. Možno budú žiadať finančné odškodnenie. Je uvedené tvrdenie štátu o prezenčnom vyučovaní správne?
Š. Harabin: Nie, tvrdenie, že nikde v ústave nie je garantované vzdelanie zabezpečené prezenčnou formou, je umelá konštrukcia. Nikde v ústave sa totiž ani len nepredpokladalo, že by malo ísť niekedy o inú formu ako prezenčnú. Tento zákon nebol vôbec koncipovaný pre prípad dištančného vzdelávania a takáto forma nebola doteraz ani známa.
Žiaden zákon, aspoň neviem o ňom, že by mal úpravu, že aj dištančná forma môže byť prezenčnou formou.
Štátu hrozia vážne žaloby
O čo môžu vlastne rodičia v prípade takéhoto súdneho procesu žiadať? O peňažnú kompenzáciu? Vytvorí im odopretím vzdelania štát citovú ujmu alebo škodu? Ako to je?
Š. Harabin: Rodičia môžu žiadať náhradu priamej škody, inej škody s tým súvisiacej a aj nemajetkovej ujmy, takzvanú satisfakciu žalobou proti štátu za nezákonný postup. A táto žaloba je oslobodená od súdneho poplatku.
Ak neuspejete na Slovensku, obráťte sa na Štrasburg
Vieme ako vyzerá naše súdnictvo. Sme pravidelne svedkami, že sudca rozhodne v rozpore s právom. Teda neuzná občanovi, že štát obmedzil jeho práva. Kam sa bude môcť občan obrátiť, ak si aj napriek rozsudku bude myslieť, že ho štát poškodil? Či už za ušlú mzdu ako učiteľa, ktorú mu škola nevyplatí, alebo ako rodič dieťaťa, ktoré nemalo týždne či mesiace prístup ku vzdelaniu?
Š. Harabin: V tomto prípade treba podať podanie na ústavný súd a následne na štrasburský súd. Koná sa tak po vyčerpaní vnútroštátnych opravných prostriedkov.
Poslúchať znamená páchať trestnú činnosť
Ako by mal teda postupovať rodič žiaka, ktorý nesúhlasí s predkladaním testu ani s tým, aby jeho dieťa nosilo v škole rúško? A ako by mal postupovať učiteľ, ktorému riaditeľ bráni vo výkone povolania a chce mu siahnuť na plat?
Š. Harabin: Rodič by mal upozorniť ústne a aj písomne riaditeľa školy, že ak požaduje splnenie podmienok z vyhlášky hlavného hygienika, koná protizákonne. Takéto obmedzenie môže byť nariadené iba a jedine zákonom. Rodič požiada riaditeľa, aby sa zdržal takéhoto konania. Ak tento odmietne rešpektovať platnú legislatívu a bude nástojiť na porušovaní práv dieťaťa, treba dať trestné oznámenie za hore uvedené trestné činy na ministra školstva, zriaďovateľa, riaditeľa školy, prípadne i na konkrétneho učiteľa, respektíve napríklad školníka. To isté platí pre učiteľa. Musí listom/emailom upozorniť riaditeľa školy na to, že ak mu bude klásť podmienky, koná protiprávne a požiadať ho, aby upustil od protiprávneho konania a podať na neho trestné oznámenie. Učiteľ si môže aj všetko nahrávať. To, ako mu bránia pri vstupe do školy. Tak isto i rodičia.
Na ministerstvo školstva nie je podávať trestné oznámenie nutné, to by mal v podstate urobiť riaditeľ. Riaditeľ školy má predsa na výber. Môže podať trestné oznámenie za nátlak, keď ho niekto núti páchať trestnú činnosť, alebo jednoducho poslúchne a začne on páchať trestnú činnosť na deťoch, rodičoch a učiteľoch.
Učiteľ sa môže odvolať aj na pracovnú zmluvu
Akú rolu v tomto celom zohráva pracovná zmluva učiteľa? Môže argumentovať tým, že nemá v pracovnej zmluve žiadnu takú podmienku pre výkon svojho povolania uvedenú? (Napríklad podrobovať sa pravidelne testovaniu či nosenie rúška? Môže učiteľ argumentovať tým, že pracovnú zmluvu, v ktorej by boli uvedené tieto podmienky pre výkon práce, by nikdy nepodpísal?
Š. Harabin: Samozrejme, že môže. To je iba bonus pre učiteľa. Ďalšia právna argumentácia, že on, učiteľ, je v práve. Čerešnička na torte. Na platnosť zmeny pracovnej zmluvy je potrebný predsa súhlas všetkých zmluvných strán.
