Účasť Washingtonu na násilnom zvrhnutí demokraticky zvolenej vlády Čile v septembri 1973 je už všeobecne známa. Avšak kľúčová úloha, ktorú zohrala Brazília, doteraz tak jasná nebola. Píše v komentári Kit Klarenberg.
Allendeho víťazstvo
Pri príležitosti výročia
puču v roku 1964, ktorý viedol k nahradeniu brazílskeho prezidenta Joãa Goularta vojenskou juntou,
vydal archív národnej bezpečnosti množstvo predtým utajovaných dokumentov. Poukazujú na úlohu, ktorú junta neskôr zohrala pri rozvracaní demokracie v Čile. Aj na jej následnú podporu brutálneho útlaku politických oponentov generála Augusta Pinocheta.
Dokumenty sa
začínajú dátumom 22. septembra 1970, 18 dní po tom, čo čilské prezidentstvo tesne získal Salvador Allende zo strany Populárna jednota. Dokument pripravený pre generála Emilia Garrastazu Mediciho - vtedajšieho tretieho prezidenta brazílskej vojenskej diktatúry - sumarizuje nedávne stretnutie veľvyslanca USA v Čile Edwarda Korryho a jeho brazílskeho kolegu.
Po víťazstve Allendeho sa Korry, veteránsky diplomat za vlády prezidentov Kennedyho, Johnsona a Nixona,
zaviazal, že „sa socialista do čilskej vlády nedostane“.
Komplot proti demokraticky zvolenému socialistovi
Z uvedeného vyplýva, že zhrnutie objasňuje, že americké plány podkopať Allendeho v čase, keď sa obaja veľvyslanci stretli, už boli v plnom prúde, pokračuje vo svojom komentári Kit Klarenberg.
„Na základe priamych príkazov Bieleho domu sa uvádza, že Čile bude mať ťažkosti, ak by Kongres krajiny potvrdil Allendeho ako vodcu," povedal Korry. Dodal, že americké veľvyslanectvo distribuovalo čilským vojenským veliteľom písomné materiály varujúce pred nebezpečenstvom Allendeovej vlády.
Korryho správa bola jasne prijatá, pretože v marci nasledujúceho roku - päť mesiacov po Allendeho víťazstve - predložil čilský veľvyslanec v Brazílii Raul Rettig znepokojivú
správu pre svoje ministerstvo zahraničia, v ktorej sa písalo o zvrhnutí čilskej vlády.
Brazílske intrigy proti Čile
Rettig - ktorý o dve desaťročia neskôr predsedal prvej „komisii pravdy“ v krajine, ktorá vyšetrovala porušovanie ľudských práv za vlády Pinocheta - sa z viacerých zdrojov dozvedel, že brazílsky režim podrobne hodnotí, ako vyvolať násilné povstanie v Čile a zvrhnúť vládu Allendeho prostredníctvom „ozbrojeného hnutia“.
Plány už boli dobre naštartované. Armáda zriadila vyhradenú „vojnovú miestnosť“ s mapami a modelmi andského pohoria pozdĺž čilskej hranice na plánovanie infiltračných operácií. Viacerí brazílski tajní agenti tiež údajne „vstúpili do krajiny ako turisti s úmyslom zhromaždiť viac informácií o možných regiónoch, kde by mohlo pôsobiť partizánske hnutie,“ odhalila Rettigova správa.
Brazília si bola veľmi istá úspechom. Na stretnutí v Bielom dome v novembri 1971 prezident Medici
ubezpečil Richarda Nixona, že Allende bude zvrhnutý, píše Kit Klarenberg v komentári.
Nixonova diskrétna pomoc
Na oplátku sa americký prezident zaviazal „byť nápomocný“, napríklad poskytnutím „diskrétnej pomoci" pri uskutočnení prevratu. V dobovom
memorande CIA sa
uvádzalo, že Washington „zjavne“ mal v pláne využiť najvyššiu brazílsku vojenskú elitu, aby za nich „vykonávala špinavú prácu“ v Čile a inde v Latinskej Amerike.
V júli nasledujúceho roku
nadviazala Brazília komunikáciu s dôstojníkmi čilskej armády. Tajne sa dostali krajiny, aby sa stretli s vysoko postavenými predstaviteľmi a začali tak plánovať Allendeho pád. Brazílska spravodajská
správa zverejnila detaily zo samitu z augusta 1973 na leteckej základne v Santiagu. Tam sa nachádzali čilskí vojenskí predstavitelia. Dostávali inštruktáž od Brazílčanov, ktorí zažili podobný prevrat pred deviatimi rokmi.
Priebeh prevratu
Bolo to tak, že 11. septembra 1973 vtrhlo čilské vojsko do prezidentského paláca a násilím sa ujalo moci. Pozemným jednotkám pomáhali lietadlá Hawker Hunter britskej výroby, ktoré bombardovali budovu a potlačili strelcov na streche. Allende v boji zahynul. Vyšetrovatelia však rozhodli, že išlo o samovraždu. Avšak niektorí tento záver stále spochybňujú a tvrdia, že bol v skutočnosti zavraždený.
V tomto procese sa Čile - doteraz neobvyklý maják demokracie a stability v regióne typickom pre diktatúry - stalo vojenskou juntou na čele s generálom Pinochetom. Tímy začali okamžite zhromažďovať tisíce známych alebo podozrivých čilských ľavičiarov. Na národnom štadióne uväznili až 40 000 ľudí, pokračuje v komentári Kit Klarenberg.
Kruté zúčtovanie s nepriateľom
Nové spisy objasňujú, že Brazília veľmi rýchlo prispela k legitimizovaniu nového režimu. Pretekala sa, aby bola prvou krajinou, ktorá oficiálne uzná Pinochetov despotizmus. Vypracovala návrhy prejavov pre zástupcov vlády na Valnom zhromaždení OSN, ktoré mali zmierniť krviprelievanie v Santiagu.
Brazílski agenti spravodajských služieb tiež tajne pomáhali čilským úradníkom pri vyšetrovaní, mučení a popravách na Národnom štadióne. Medzi zadržanými boli občania USA a Brazílčania s pobytom v Čile.
Pakty spravodajských služieb
Porovnateľná podpora potom pretrvávala ešte mnoho rokov. V auguste 1974 požiadal plukovník Manuel Contreras, šéf chilskej spravodajskej služby Direccion de Inteligencia Nacional (DINA), o pasy pre 12 dôstojníkov na cestu do Sao Paula, aby mohli absolvovať školenie brazílskych kolegov, píše Kit Klarenberg v komentári.
Medzi dôstojníkmi je menovaný Humberto Gordon, ktorý neskôr šéfoval DINA, ako aj jednotlivci, ktorí sa neskôr podieľali na atentáte na Orlanda Leteliera vo Washingtone DC, ktorý si objednal priamo Pinochet.
Zhubný vplyv Washingtonu v regióne
V dôsledku prevratu bol Letelier - čilský ekonóm, politik a diplomat počas Allendeho prezidentovania - držaný 12 mesiacov v niekoľkých táboroch. Bol kruto týraný a prepustený iba na základe medzinárodného diplomatického tlaku. Utiekol z krajiny a uchýlil sa do USA, kde sa stal najvýznamnejším zámorským kritikom Pinocheta. Avšak 21. septembra 1976 bol Letelier zabitý bombou v automobile.
Čile zostalo v Pinochetovom zovretí, kým referendum z roku 1988 nevrátilo krajinu k demokracii. Jeho režim sa definitívne skončil o dva roky neskôr, keď bola zvolená centristicko-ľavicová koaličná vláda, ktorá vládla do roku 2010.
Zhubný vplyv USA v Brazílii a širšom regióne pretrváva dodnes, aj keď zvyčajne zákernejším spôsobom. Aj napriek tomu však môžu byť výsledné počty obetí stále vysoké. Napríklad v marci novinár John McEvoy
odhalil, ako Washington vyvíjal tlak na Brazíliu, aby nekupovala ruskú vakcínu Sputnik V, píše na záver Kit Klarenberg.
