Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)
Globálna Británia?
Britský premiér Boris Johnson predstavil 16. marca v parlamente novú koncepciu zahraničnej a vojenskej politiky, v ktorej sa Rusko označuje za hlavnú bezpečnostnú hrozbu a Čína za systémovú výzvu. Celý názov dokumentu je „Globálna Británia v konkurenčnom veku. Integrovaný prehľad bezpečnostnej, obrannej, rozvojovej a zahraničnej politiky“.
Podľa britského predsedu vlády ide o najvýznamnejšiu revíziu zahraničnopolitickej a obrannej stratégie od čias studenej vojny. V dokumente sa hovorí o zvýšení výdavkov na obranu o 24 miliárd libier, rozšírení jadrového arzenálu o 40% a aktívnejšej spolupráci so štátmi indicko-tichomorského regiónu.
Spojené kráľovstvo plánuje zvýšiť aj počet jadrových hlavíc, ktoré sa používajú v amerických raketách Trident na britských jadrových ponorkách o 40%, zo 180 na 260. Ide o radikálny obrat v britskej politike, pretože pred 10 rokmi sa rozhodlo o znížení jadrového arzenálu do polovice roku 2020 z 225 na 180 hlavíc.
Británia: Johnson odmieta tvrdenia EÚ o zablokovaní vývozu vakcín
Spojené kráľovstvo si ponechá štyri strategické jadrové ponorky triedy Vanguard s jadrovými raketami, z ktorých jedna bude v neustálej bojovej pohotovosti. A na začiatku roku 2030 dostane flotila prvú jadrovú ponorku projektu Dreadnaught, ktorá nahradí jadrové ponorky triedy Vanguard, ktoré sú vo výzbroji od začiatku 90. rokov.
Postoj k týmto plánom je v Británii dosť opatrný a chladný.
Tom Tugendhat, predseda zahraničného výboru Dolnej snemovne britského parlamentu a člen parlamentnej skupiny analyzujúcej Čínu sa domnieva, že Boris Johnson si nesprávne stanovil priority, pretože „označiť Putinovo Rusko za hrozbu a Čínu Si Ťin-pchinga len za systémovú výzvu, je chyba, pretože Čína je neporovnateľne silnejšia a nebezpečnejšia než Rusko“.
Financial Times je z rozhodnutia zvýšiť jadrový arzenál v rozpakoch: „Jedným z možných motívov by mohla byť reakcia proti zdokonaleniu systému protiraketovej obrany takých krajín ako Rusko, ale to by si vyžadovalo ešte viac hlavíc, aby sa zabezpečilo, že niektoré z nich budú môcť preniknúť cez štít protiraketovej obrany a ohroziť také mesto ako je Moskva“.
Expert z Royal United Services Institute (RUSI) Matthew Harris v rozhovore pre FT uviedol, že tento krok Johnsonovej vlády „bol skutočnou ranou multilaterálnemu procesu jadrového odzbrojenia, ktorý sa začal po skončení studenej vojny… a cena, z hľadiska reputácie Spojeného kráľovstva v jadrovej diplomacii bude privysoká“.
Friedman: Neberte prezidenta USA tak vážne, je najslabším lídrom v euroamerickom svete
Komentátor denníka The Guardian Martin Kettle považuje Johnsonov prejav v Dolnej snemovni za „hrozný a cynický“ a tiež za prejav „politického oportunizmu“. Publikácia upozorňuje na „zásadný rozpor medzi serióznymi ambíciami“ dokumentu, ktorý predstavil Boris Johnson a ich „ hnusným politickým využitím“ (
Londýn nebol schopný spojiť svoje slová a ambície so svojimi činmi, píše The Guardian, poznamenávajúc , že aj keď Británia zmení kurz smerom na východ, od Suezu k Indicko-pacifickému regiónu, tak „krajiny vzdialené tisíce míľ“ nemôžu „plne kompenzovať“ prepad obchodu s Európskou úniou, v dôsledku ktorého v januári Spojené kráľovstvo zaznamenalo pokles vývozu do EÚ o 5,6 miliárd libier. Na geografii záleží’’.
Celkom jasne popísali ciele novej zahraničnopolitickej a vojenskej stratégie vlády Borisa Johnsona v Nemecku.
Kurz „rozsiahleho prezbrojovania“ je určený na záchranu rozpadajúcej sa Veľkej Británie, píše nemecké
Rozhodnutie vyliečiť ekonomiku vakcínami (Valentín Katasonov)
Boris Johnson toto všetko nazýva „detskými chorobami“, píše nemecké vydanie, ale predstavitelia ekonomickej komunity majú k dianiu iný postoj. „Veľa britských spoločností, podľa ich názoru, prestane vyvážať svoj tovar do EÚ, pretože to bude príliš drahé a ťažké. Objem obchodu bude naďalej klesať. Pre módne kúsky, textil, doplnky a hračky prichádzajúce z Ázie do Európy bývalo Spojené kráľovstvo ’vstupnou bránou’’. Teraz sa to zmení“.
Londýn našiel „východisko“ z ekonomickej slepej uličky cestou navyšovania zbraní, pokračuje Deutsche Wirtschafts Nachrichten a bez okolkovania používa práve slovo „východisko“. „V Škótsku budú stavať lode, vo Walese – obrnené vozidlá, v Severnom Írsku – satelity. Lítium potrebné na výrobu batérií sa bude ťažiť v Cornwalle“. Investovanie v Škótsku je ešte aj „pokusom o vytvorenie protiváhy k požiadavkám na nezávislosť“ , ktoré čoraz viac zaznievajú medzi Škótmi.
Je pravda, že nemecké noviny to na margo „investovania v Škótsku“ prehnali. Vojenský program Borisa Johnsona vytvorí pracovné miesta z väčšej časti v „starom dobrom Anglicku“ a nie v regiónoch, kde snívaju o nezávislosti. Takže rozpočtovo nákladný program výstavby nových jadrových ponoriek Dreadnought vyťaží kapacity lodenice v Barrow-in-Furness, priemyselnom a prístavnom meste anglického grófstva Cumbria. Túto lodenicu vlastní najväčšia svetová obranná spoločnosť BAE Systems, ktorá je prepojená s americkým kapitálom.
Lož pod názvom ‘’klimatická katastrofa’’ pokračuje (Valentín Katasonov)
Väčšina deklarovaných vojenských výdavkov pôjde na výrobu nových jadrových zbraní a všetky podniky jadroveho cyklu sa bez výnimky opäť nachádzajú v grófstvach Anglicka: v Aldermastone sa vyvíjajú, vyrábajú a likvidujú jadrové hlavice; v Burfghielde ich montujú a demontujú; v Devonporte sa tieto výrobky podrobujú preventívnej údržbe a prekládka reaktorov a samotné reaktory a palivové články pre strategické jadrové ponorky sa vyrábajú v Derby.
Expanzia britského jadrového arzenálu hrá do karát americkej spoločnosti Lockheed Martin, ktorá pre britské ponorky dodáva a pravidelne vymieňa balistické rakety Trident-2 D5 .
Z toho plynie aj tento záver, ktorý urobila šéfka britskej mimovládnej organizácie Campaign for Nuclear Disarmament Kate Hudsonová: „Keď vláda nemá dostatok peňazí, nepotrebujeme ani obrovské výdavky na zbrane hromadného ničenia’’.