16. marca v parlamente novú koncepciu zahraničnej a vojenskej politiky, v ktorej sa Rusko označuje za hlavnú bezpečnostnú hrozbu a Čína za systémovú výzvu. Celý názov dokumentu je
Podľa britského predsedu vlády ide o najvýznamnejšiu revíziu zahraničnopolitickej a obrannej stratégie od čias studenej vojny. V dokumente sa
hovorí o zvýšení výdavkov na obranu o 24 miliárd libier, rozšírení jadrového arzenálu o 40% a aktívnejšej spolupráci so štátmi indicko-tichomorského regiónu.
Spojené kráľovstvo plánuje zvýšiť aj počet jadrových hlavíc, ktoré sa používajú v amerických raketách
Trident na britských jadrových ponorkách o 40%, zo 180 na 260. Ide o radikálny obrat v britskej politike, pretože pred 10 rokmi sa
rozhodlo o znížení jadrového arzenálu do polovice roku 2020 z 225 na 180 hlavíc.
Spojené kráľovstvo si ponechá štyri strategické jadrové ponorky triedy
Vanguard s jadrovými raketami, z ktorých jedna bude v neustálej bojovej pohotovosti. A na začiatku roku 2030 dostane flotila prvú jadrovú ponorku projektu
Dreadnaught, ktorá nahradí jadrové ponorky triedy
Vanguard, ktoré sú vo výzbroji od začiatku 90. rokov.
Postoj k týmto plánom je v Británii dosť opatrný a chladný.
Tom Tugendhat, predseda zahraničného výboru Dolnej snemovne britského parlamentu a člen parlamentnej skupiny analyzujúcej Čínu sa
domnieva, že Boris Johnson si nesprávne stanovil priority, pretože
„označiť Putinovo Rusko za hrozbu a Čínu Si Ťin-pchinga len za systémovú výzvu, je chyba, pretože Čína je neporovnateľne silnejšia a nebezpečnejšia než Rusko“.
Financial Times je z rozhodnutia zvýšiť jadrový arzenál
v rozpakoch:
„Jedným z možných motívov by mohla byť reakcia proti zdokonaleniu systému protiraketovej obrany takých krajín ako Rusko, ale to by si vyžadovalo ešte viac hlavíc, aby sa zabezpečilo, že niektoré z nich budú môcť preniknúť cez štít protiraketovej obrany a ohroziť také mesto ako je Moskva“.
Expert z
Royal United Services Institute (RUSI) Matthew Harris v rozhovore pre
FT uviedol, že tento krok Johnsonovej vlády
„bol skutočnou ranou multilaterálnemu procesu jadrového odzbrojenia, ktorý sa začal po skončení studenej vojny... a cena, z hľadiska reputácie Spojeného kráľovstva v jadrovej diplomacii bude privysoká“.
Komentátor denníka
The Guardian Martin Kettle
považuje Johnsonov prejav v Dolnej snemovni za
„hrozný a cynický“ a tiež za prejav „politického oportunizmu“. Publikácia upozorňuje na
„zásadný rozpor medzi serióznymi ambíciami“ dokumentu, ktorý predstavil Boris Johnson a ich
„ hnusným politickým využitím“ (meretricious political uses). Cieľom prehľadu malo byť podľa Martina Kettleho poskytnutie „nového chápania“ britskej zahraničnej politiky po jej „
samovyhnanstave“ z Európskej únie, ale
„Brexit podkopal dôveru Spojeného kráľovstva v Európe; odtiaľ pramení aj obrat vlády k sebavedomej „globálnej Británii“.
Londýn nebol schopný spojiť svoje slová a ambície so svojimi činmi,
píše The Guardian, poznamenávajúc , že aj keď Británia zmení kurz smerom na východ, od Suezu k Indicko-pacifickému regiónu, tak
„krajiny vzdialené tisíce míľ“ nemôžu
„plne kompenzovať“ prepad obchodu s Európskou úniou, v dôsledku ktorého v januári Spojené kráľovstvo zaznamenalo pokles vývozu do EÚ o 5,6 miliárd libier. Na geografii záleží’’.
Celkom jasne popísali ciele novej zahraničnopolitickej a vojenskej stratégie vlády Borisa Johnsona v Nemecku.
Kurz „rozsiahleho prezbrojovania“ je určený na záchranu rozpadajúcej sa Veľkej Británie,
píše nemecké vydanie
Deutsche Wirtschafts Nachrichten. Po brexite čelí Británia vážnym ekonomickým a politickým ťažkostiam. Biznis v Británii trpí kvôli novým colným prekážkam s Európskou úniou. Problémy nastali aj s vývozom, aj s dovozom. Britský automobilový priemysel klesol v roku 2020 o 29,3% v porovnaní s rokom 2019 a dosiahol najnižšiu úroveň od roku 1984. Miera nezamestnanosti dosiahla za posledné štyri roky rekordnú úroveň a HDP sa znížil o 2,6%. Kvôli lockdownu je zatvorených šesťtisíc krčiem, reštaurácií a klubov. Štátny dlh dosiahol rekordnú hodnotu.
Boris Johnson toto všetko nazýva
„detskými chorobami“, píše nemecké vydanie, ale predstavitelia ekonomickej komunity majú k dianiu iný postoj.
„Veľa britských spoločností, podľa ich názoru, prestane vyvážať svoj tovar do EÚ, pretože to bude príliš drahé a ťažké. Objem obchodu bude naďalej klesať. Pre módne kúsky, textil, doplnky a hračky prichádzajúce z Ázie do Európy bývalo Spojené kráľovstvo ’vstupnou bránou’’. Teraz sa to zmení“.
Londýn našiel „východisko“ z ekonomickej slepej uličky cestou navyšovania zbraní, pokračuje
Deutsche Wirtschafts Nachrichten a bez okolkovania používa práve slovo „východisko“.
„V Škótsku budú stavať lode, vo Walese - obrnené vozidlá, v Severnom Írsku - satelity. Lítium potrebné na výrobu batérií sa bude ťažiť v Cornwalle“. Investovanie v
Škótsku je ešte aj
„pokusom o vytvorenie protiváhy k požiadavkám na nezávislosť“ , ktoré čoraz viac zaznievajú medzi Škótmi.
Je pravda, že nemecké noviny to na margo „investovania v Škótsku“ prehnali. Vojenský program Borisa Johnsona vytvorí pracovné miesta z väčšej časti v „starom dobrom Anglicku“ a nie v regiónoch, kde snívaju o nezávislosti. Takže rozpočtovo nákladný program výstavby nových jadrových ponoriek
Dreadnought vyťaží kapacity lodenice v Barrow-in-Furness, priemyselnom a prístavnom meste anglického grófstva Cumbria. Túto lodenicu vlastní najväčšia svetová obranná spoločnosť
BAE Systems, ktorá je
prepojená s americkým kapitálom.
Väčšina deklarovaných vojenských výdavkov pôjde na výrobu nových jadrových zbraní a všetky podniky jadroveho cyklu sa bez výnimky opäť
nachádzajú v grófstvach Anglicka: v Aldermastone sa vyvíjajú, vyrábajú a likvidujú jadrové hlavice; v Burfghielde ich montujú a demontujú; v Devonporte sa tieto výrobky podrobujú preventívnej údržbe a prekládka reaktorov a samotné reaktory a palivové články pre strategické jadrové ponorky sa vyrábajú v Derby.
Expanzia britského jadrového arzenálu hrá do karát americkej spoločnosti
Lockheed Martin, ktorá pre britské ponorky dodáva a pravidelne vymieňa balistické rakety
Trident-2 D5 .
Z toho plynie aj tento záver, ktorý
urobila šéfka britskej mimovládnej organizácie
Campaign for Nuclear Disarmament Kate Hudsonová:
"Keď vláda nemá dostatok peňazí, nepotrebujeme ani obrovské výdavky na zbrane hromadného ničenia’’.
