“Pocit návratu v čase musel mať nestranný pozorovateľ aktu vymenovania vlády s jej novým šéfom Eduardom Hegerom v Prezidentskom paláci.
"V príhovore sa totiž odvolával na silný mandát, ktorý dostalo OĽaNO a dovedna strany koalície vlani vo voľbách. Po roku sa však vláda na čele s I. Matovičom spôsobom výkonu moci dostala do pozície, že jej podľa prieskumu nedôveruje 82 percent respondentov. Samotné hnutie OĽaNO kleslo v preferenciách už takmer o 15 percent, hnutie Sme rodina je na hranici zvoliteľnosti a strana Za ľudí figuruje vo väčšine prieskumov pod piatimi percentami, ktoré sú potrebné na vstup do parlamentu,”
pripomína Lintner vo svojom statuse na Facebooku.
Hegerova vláda podľa neho nie je novou vládou. “Jediným novým členom je zatiaľ iba minister zdravotníctva. Výmena kresiel medzi ministrom financií a predsedom vlády nie je žiadnou sebareflexiou a vyvodením zodpovednosti. Denné počty úmrtí na Covid 19 ukazujú, že tesne po sviatkoch Veľkej noci prekročí Slovensko hranicu 10 tisíc obetí."
"My sme sa odvtedy veľa naučili a aj sme sa veľa poučili z chýb,´boli jediné slová novovymenovaného premiéra na margo predchádzajúceho roka vládnutia, ktorý sa začal prevzatím menovacích dekrétov vlani 21. marca. Naozaj príliš málo slov na to, aby občan mohol mať očakávania zmeny k lepšiemu. Od prezidentky dostala menovacie dekréty vláda, ktorá za rok v štýle výkonu moci očakávanú zmenu nepriniesla,” myslí si Lintner.
Komentátor tiež pripomína, že Slovensko bude mať ešte jeden negatívny prím. Kým v normálnych krajinách odstupujú z funkcií politici, u ktorých sa zistí plagiátorstvo, u nás prezidentka takého politika do funkcie vymenovala. Upozorňuje, že sú aj v tomto systéme chvíle, keď môže do situácie zasiahnuť hlava štátu.
“V marci 1994 to urobil M. Kováč kritikou k spôsobu výkonu moci vtedajšieho premiéra V. Mečiara. V marci 2018 urobil zásadný krok pre zmenu vnútropolitického vývoja A. Kiska. Po vražde novinára J. Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej mal však za sebou plné námestia, ktoré vyzývali premiéra R. Fica na odstúpenie."
Mohla Z. Čaputová nevymenovať I. Matoviča za ministra financií? Tú možnosť mala.
"Napokon taký krok preukázala nesúhlasom s navrhovaným kandidátom na ministra práce, sociálnych veci a rodiny exposlancom J. Hlinkom, ktorého nominovalo hnutie Sme rodina. Dalo sa to isté urobiť v prípade I. Matoviča? Nepochybne argumenty na zdôvodnenie boli naporúdzi. Čo bolo na druhej miske váh? … Odmietnutím menovať I. Matoviča by prezidentka zrejme vyvolala protesty v klube OĽaNO, ale konečný politický výsledok by aj tak závisel od postojov zostávajúcich troch koaličných strán."
"Keď však I. Matoviča po poznaní ročného manažovania krajiny a pandémie, navyše ešte s biľagom plagiátora, odobrilo do funkcie ministra financií 91 poslancov, ktorí podpísali podporu vláde E. Hegera, čím súhlasili aj s jeho personálnym návrhom, tak potom si je ťažko predstaviť nesúhlasný postoj samotnej Z. Čaputovej. … Čaputová naturelom nie je a ani nebude Johankou z Arku. Naozaj by istým spôsobom išlo o revolučný stav,” myslí si Lintner.
Čo však podľa Lintnera prezidentka urobiť mohla? “Mala požiadať o vystúpenie v parlamente, pomenovať stav vecí a vyzvať parlament na riešenie. Ak by sa “handrkovanie” koaličných strán skončilo rovnako, mala by predsa len vyššie oprávnenie zasiahnuť do personálnych nominácií,” uvádza.
Overovať si chaotického emotívneho manažéra v ďalšej funkcii, z pohľadu zodpovednosti ešte o level vyššej, nebude pre Slovensko podľa Lintnera žiadnym múdrym ponaučením, ale zničujúce. Ponaučením a múdrosťou by bolo, keby vo vládnej funkcii nepokračoval.
“Ale vráťme sa ku konaniu prezidentky. Už len fakt, že s jedným navrhovaným kandidátom za člena vlády nesúhlasila (pravda, bývalý náhradník v parlamente za ministra M. Krajniaka zo Sme rodina je iná politická kategória ako šéf hnutia OĽaNO) a vládu nevymenovala podľa časových predstáv ministra obrany J. Naďa (v Rádiu Expres: v stredu už môže rokovať nová vláda) a jej dnešné pohľady väčšinou do zeme počas vymenovávania, sú dostatočným signálom, čo si o politickej dohode koalície myslí."
"Myšlienky síce nie sú skutky, ale ani mentálne nastavenie verejnosti nie je také, aby napriek vysokej nespokojnosti s vládou I. Matoviča existoval väčšinový súhlas s tým, že politický vývoj začne určovať hlava štátu. A napokon ten výber dátumu vymenovania vlády ako signál nie je márny. Už to bude navždy prvoaprílová vláda,” myslí si Lintner.
