fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Výročie, ktoré bolo začiatkom Novembra 89, ich nezaujíma, ruvú sa o korytá, posty a moc!

Staré nekvalitné zábery ŠTB z roku 1988, Veľký piatok, Bratislava. Reprofoto (@svieckovamanifest) Video je zaradenú vovnútri textu.

Bratislavský Veľký piatok dňa 25. marca 1988 bol začiatkom pádu boľševického systému. Žiadna „Národní“ o rok neskôr. Sviečková manifestácia spustila deštrukciu despotického režimu. Žiaľ, jeho maniere zostali. Vymenili sa iba figúrky. (Ivan Brožík)

Pracujem, píšem, pohľad mi skĺzne na kalendár a tam – „Deň ľudských práv“. 25. marec 1988, Slovensko, Bratislava. Vtedy som mal  službu v redakcii. Na Veľký piatok obvykle nebývala v spravodajstve v tom čase ani noha. Súdruhovia už sviatkovali, slúžili mladí, slobodní. Tentoraz boli prítomní všetci.

Divný deň

Dialo sa čosi divné. Všetci kolegovia, vtedy súdruhovia, boli v ten deň v práci. Niektorí sa vytratili do tajných priestorov Ľudových milícií. Iní išli nafasovať do prenosov vtedy nevídanú techniku – klopový mikrofón, takzvaný „klopák“. Do saka. A nahrávacie zariadenie.

Nová vláda so staronovým obsahom? Iba sa tvária, že riešia problém, píše Juraj Čurný

Osud sa vyhral

Moc ich vyhnala medzi dav na Hviezdoslavovo námestie. A tá istá moc ich zliala vodnými delami tak, že nedoniesli žiadne kompromitujúce materiály. Nahrávanie zlyhalo.

Dnes z nich už niektorí nežijú. A iní si žijú – až príliš dobre. Tí, ktorí vždy vedeli preplávať „medzi“, tu a tam si „nejak“ a cez niekoho „pomôcť“. Byť v správnu chvíľu v správnej strane. Pamäť zostala a pocit zhnusenia tiež.

Nevyhovovali ani vtedy, ani dnes

Zostala však aj spomienka na ten deň, keď verejnosť začala spoznávať mená ako Čarnogurský či Mikloško. Mená zakázané vtedy a myslím si, že nie príliš vítané aj dnes.

Dušan Jarjabek: „Som zhnusený. Táto vláda je trápna“

Deti minulosti

Z kvapiek krvi vtedy jedinej mocnej, pardon, všemocnej a zároveň umierajúcej strany sa po dopade na zem rodili nové mocenské štruktúry. Do dospelosti dorástli v obvyklom veku. A tak sa niekedy po skončí vlády Jozefa Moravčíka vracali  ideologickí genetickí potomkovia tých bývalých mocných k novej moci. Nazvali si ju demokracia. Z práce povyhadzovali mysliacich a cítiacich. Z redakcií samostatne tvorivých a začali vytvárať priestor pre demokratúru. Dnes už iba diktatúru.

Článok štyri sa vrátil

Čo nám vládne dnes? Politické strany! Volajú sa koalícia a nevedia sa dohodnúť ani len na tom, ktorý kus žvanca z národného bohatstva komu z nich patrí. Ukradnúť si pre nich vzdelanie bola malina. Veď oni sú onakvejší – ukradli si rovno štát. A teraz sa tvária ako idioti, ktorí nechápu, prečo si občania toho štátu myslia, že Slovensko patrí im – občanom. „Tridsať rokov po“.

Ferenčák: „Matovičova vláda vstúpi do učebníc dejepisu – ako vláda rozvratu štátu a politického chaosu“

Neuhrali sme to

V civilizovanom štáte by dnes vládna moc zorganizovala slávnostný večer, pozvala naň ešte žijúcich aktérov. Na Slovensku sa ale vládna bezmoc háda o to, kto, s kým ku korytu a kto nie. Niekde sme urobili chybu.

Asi aj ja. Nebolo múdre nechávať to vyše tridsať rokov v sebe. Nie je múdre, ak sme zas ticho.

Ak zas ťaháme sviatky, kým si páni oddychujú v Dubaji. Akurát – ten sklad Ľudových milícií je už dávno zrušený. Aj milicionári.

Vlastne, tí ani nie. Dnes sa volajú sympatizanti.

Spomínajme

Ovláda slovenskú politiku nebezpečná sekta? Zlo má jasnú podobu!

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info