HLAVNÝ DENNÍK
Uncategorized

Summit či opäť raz hanba v podaní spanilej pani z paláca?

Judita Laššáková / Redakcia HD

Vláda Slovenskej republiky sa rozpadáva. Už sú skoro ako The Beatles. Nechcem tým naznačiť, že predseda vlády sa bojí o svoj život, aby nedopadol ako John Lennon a z toho dôvodu nepustí kreslo premiéra. V mnohých pozorovateľoch však jeho posilnená ochranka vyvoláva takúto predstavu.

Tlačenica u prezidentky

Jeden po druhom sa tlačia ministri u prezidentky, aby jej v rámci ústavou predpísaných pravidiel odovzdali demisiu. Najjednoduchším spôsobom ako dosiahnuť odvolanie ministrov, by bolo podanie demisie premiéra. V takom prípade nikto nerozmýšľa, nesmie. No, niežeby súčasných členov výkonnej moci bolo možné obviniť z činnosti namáhajúcej mozgové bunky. Ani jedného člena.

Slabé ženské výkony

Slabé výkony predvádzajú aj všetky štyri ženy. O jednej však občan ani len nepočuje. Ministerka kultúry je stratená a neviditeľná od začiatku vládnutia. Teda čohokoľvek, čím by sa dalo nazvať to, čo najslabším a najneschopnejším prezidentom v histórii SR vymenovaná vláda robí a predvádza už rok. Pri tých ostatných troch je dokonca možné aj tvrdenie, že prispeli k deštrukcii štátnosti. Ministerka Remišová sa postarala o prvú medzinárodnú blamáž odhalením škandálu, ktorý škandálom nebol. Fascinujúca kauza odpočúvania. Zuzana Čaputová ako hlava výkonnej moci, teda jej súčasť, vymenovala najväčšiu katastrofu, aká sa na Slovensku nachádzala a do predsedníckeho kresla vymenovala niekoho, kto tam nikdy nemal byť. Ozaj štátnický počin. No a ministerka Kolíková, ktorú oslavujú a ospevujú všetky redakcie, ešte stále si o sebe mysliace, že sú mienkotvorné, narušila systém bŕzd a protiváh v materiálom právnom štáte spôsobom, že je urážkou pre Vladimíra Mečiara prirovnávať ho k nej. Tí, ktorí sa históriu učili, kroky ministerky a jej vyjadrenia by mohli porovnávať s krokmi iného pána. Ak niekomu napadol jeden svetoznámy Rakúšan, je v medziach správneho prirovnania.

Kolíkovej paradoxy

Ministerka Kolíková sa správala presne tak, ako všetci ostatní politici. Jej predstava asi spočívala v tom, že zo svojho miesta nikdy neodíde. Veď na ministerstve robila roky, prečo by sa to malo teraz meniť,  všakáno?! Ako sama tvrdí, dnes už je politička a súčasť politickej strany. Vraj teraz má politickú zodpovednosť.

Tú nám všetkým predviedla v deň po smrti gen. Milana Lučanského. A. samozrejme, aj vo vysielaní televízneho seriálu Pumpa. Politicky veľmi významné gesto. Hanbu robí aj v zahraničí. Kritika jej súdnej reformy išla aj za slovenské humná. Podpísaná viacerými právnikmi či už zo sudcovskej alebo inej právnickej profesie. Pridali sa aj akademici. Zlé jazyky tvrdia, že zahraničie už varovne zdvihlo obočie, tak pani vraj najlepšia ministerka spravodlivosti uteká z postu, ktorý v budúcnosti bude čeliť potupe. Veď ak v rozhovoroch tvrdila, že svoje reformy mohla robiť iba s podporou premiéra, ktorý jej poskytol podporu aj pri hlasovaní poslancov klubu OĽaNO, nemôže predsa druhým dychom tvrdiť, že s ním nedokáže spolupracovať. Alebo môže?

Tak otázka nestojí. Ona to tvrdí, takže je nutné zvážiť, prečo to takto hovorí. Nad intelektuálnymi schopnosťami novinárov, ktorí s ňou robia rozhovory, a na toto sa nespýtajú, sa už ani nezamýšľam.

Bieda prezidentky Čaputovej

Skrátka a dobre. Zajtra a pozajtra je ďalší summit členov Európskej rady. Otázka znie: Poverí pani prezidentka aj týmto niekoho iného? Lebo hoci je český predseda vlády pôvodom Slovák, dnes je jeho povinnosťou zastupovať záujmy toho štátu, ktorého predsedom vlády je. Ak by si však pani prezidentka konečne prečítala Ústavu SR, zistila by, že v kompetencii prezidenta je zahraničná politika. Mohla by sa rokovania zúčastniť ona. Hlavne, ak pôjde z programu vyplývajúc aj o otázky vzťahov medzi EÚ a Ruskom.

Alebo jej neochota zúčastniť sa spočíva v jednej veľmi prozaickej veci. V nedostatku jazykovej vybavenosti, keďže Európska rada rokuje zásadne za zatvorenými dverami bez tlmočníkov. V takomto prípade jej paniku chápem. V prípade neúspechu rokovaní na tejto videokonferencii by sa už nemohla tváriť ako cukrík a úžasný štátnik. Jej zlyhanie by sa tak pridalo k ďalším. A toto by už nebolo možné komentovať inak, iba ako dôkaz absolútnej neschopnosti. Možno je pravdou, že z členov výkonnej moci je ona to najlepšie, čo máme. No potom je nutné konštatovať, že sme na tom viac než biedne.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info