Minister vnútra sa chcel na Facebooku pochváliť úspechmi ministerstva vnútra. Výsledok je však rozpačitý. Ľudia jeho príspevok ignorujú, prípadne sa na ňom smejú. Za niektoré „úspechy“, ktoré menuje, by sa mal skôr hanbiť a dúfať, že na ne verejnosť už zabudla.
Jalový obsah, jalová reakcia
Interaktivita verejnosti
s príspevkom Romana Mikulca, na to, že ide o ministra vnútra, je žalostná. Hodinu po zverejnení sa našlo iba 100 ľudí, ktorí na príspevok zareagovali „páčikom“. Aj z tých je niekoľko výsmešných. Reakcie neprekvapujú; príspevok totiž zaváňa jalovosťou. Minister sa evidentne nemá čím pochváliť.
Mikulec sa hneď na začiatku chváli tým, že „zložky ministerstva vnútra sú denne v nasadení proti pandémii“. Nuž, otázka je, či by nemali policajti vykonávať inú prácu. Viacerí experti už upozorňujú, že bezpečnostná situácia v krajine sa zhoršuje, pretože zložky ministerstva vnútra vykonávajú úplne iné úlohy, než na aké sú určené. Naozaj – má byť meranie vzdialenosti stolov od seba na terasách prácou policajtov?
Festival banalít a absurdít
Ďalej sa minister chváli preplácaním výdavkov samospráv, ktoré mali v súvislosti s testovaním. Nuž, celý národ vie, aké problémy sprevádzali testovanie. Pamätáme si spôsob komunikácie štátu so starostami. Pamätáme si, ako štát najprv prosíkal a sľuboval a vzápätí po testovaní odmietal preplácať všetky náklady. Niektorí predstavitelia štátu dokonca starostov hrubo urážali. Je diskutabilné, či je dobré práve tieto udalosti pripomínať.
Minister sa chváli takými banalitami, ako, že „schválili sme EÚ projekty“. Nuž, ak toto nie je základná úloha ministerstva, tak potom, čo je? „Polícia má voľné ruky pri vyšetrovaní káuz," znie začiatok ďalšieho úspechu. Roman Mikulec evidentne považuje za úspech toľko kritizované demonštratívne vykopávanie dverí pred zrakom médií a nerešpektovanie prezumpcie neviny. Vo väzbe už zomreli dvaja ľudia za záhadných okolností a ďalšia osoba skoro dokonala samovraždu. Ostatní sa sťažujú, že sú porušované ich ľudské práva a dokonca, že sú mučení. Pán minister to však považuje za úspech.
Bonzáci na linke
Jednou z najväčších čerešničiek letáčika ministra Mikulca je toto: „Zapojili sme verejnosť pri výbere prednostov okresných úradov.“ Minister sa chváli toľko kritizovanými výmenami úradníkov na úrovni okresov, kde bola snaha vymeniť schopných a osvedčených ľudí za Matovičovych ľudí. Vláda dokonca na tento účel vtedy spustila aj bonzácku „linku“. Žiadali verejnosť, aby ľudia žalovali, ak o niektorom nominantovi vedia niečo zlé.
Ideologická polícia zasahuje
Ďalšou aktivitou, ktorú považuje minister za hodnú chvály, je boj proti hoaxom. Áno, verejnosť si všimla, že mnoho z vecí, na ktoré upozorňovala polícia na sociálnej sieti ako na hoax, sa časom ukázali ako pravdivé. A nielen to, polícia často označuje za hoaxy čokoľvek, čo sa im ako informácia nehodí do spektra „faktov“ ktoré ponúkajú oni. Mnohé fakty o Covide, jeho šírení, či liečbe táto vláda označila za hoaxy. Pritom sú to fakty odborníkov. To sa však nehodí do súdka faktov našej vlády. Neponúka to totiž možnosť okliešťovať ľudské práva a slobodu občanov. Motiváciou pre okliešťovanie slobôd je brániť ľuďom kritizovať vládu a protestovať proti nej.
Nuž, minister pospomínal mnoho rôznych vecí. Zabudol však spomenúť to, o čom čvirikajú aj vrabce na streche. Zabudol hovoriť o obrovskom odlive Policajtov z policajného zboru; o tom, že mnohí, ktorí pôvodne chceli ešte odpracovať niekoľko rokov, si to rozmysleli a radšej požiadali o odchod do dôchodku. Pretože, ako tvrdia, pracovať pod Igorom Matovičom a jeho predĺženou rukou – neschopnom ministrovi Romanovi Mikulcovi, sa jednoducho nedá.
