.jpg)
Rozhovor nahral vtedajší generálny prokurátor skrytou kamerou, ktorú mu „požičal“ kamarát Marian Kočner. Video sa našlo v Kočnerovom archíve pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Počiatek na videozázname netají obdiv voči Jánovi Slotovi – vtedajšiemu šéfovi SNS, ktorá bola spolu s ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara koaličným partnerom Smeru v prvej vláde Roberta Fica.
Ešte aj Fica oholil...
„On ti niekde vyňúral, že existujú nejaké medzinárodné kvóty, ko..tské nejaké. Nikto netušil, že niečo také existuje. Ten ko..t to niekde vysmrdel, vyňúral, vymyslel si, ako to predať. (...) Ešte aj Fica oholil, do p..i, lebo nedal mu z toho polku, nejak ináč ho domotal... Úplný kráľ, neuveriteľné,“ rozplýva sa vtedajší minister financií nad emisným škandálom, pre ktorý prišlo Slovensko o desiatky miliónov eur.
O nevýhodný predaj emisných kvót neznámej garážovej firme sa v roku 2008 postaralo ministerstvo životného prostredia pod vedením nominanta SNS Jána Chrbeta. Príbeh emisného biznisu sa však začal písať už skôr a v skutočnosti stál kreslo nielen Chrbeta, ale aj jeho predchodcu Jaroslava Izáka (SNS).
Ukázalo sa totiž, že ministerstvo životného prostredia pod vedením Chrbeta predalo emisné kvóty garážovej firme Interblue Group o polovicu lacnejšie než okolité krajiny. Kým Česko predávalo tonu emisií za približne 10 eur, Chrbetovo ministerstvo za 5,05 eur. Zatiaľ čo naši susedia predávali priamo, Chrbetov úrad si ako sprostredkovateľa vybral neznámu firmu.
Tá vyplatila štátu za predaj emisií zhruba 75 miliónov, hoci sama zinkasovala 142 miliónov. K podobnej sume sa mohol dopracovať aj štát, keby predával bez prostredníka.
No hoci policajti vyčíslili škodu na 66 miliónov eur, celé vyšetrovanie išlo po čase do stratena. Po vyše desiatich rokoch od emisného superkšeftu však Aktuality.sk zistili, že polícia sa ku kauze vrátila. Objavili sa totiž informácie, ktoré pôvodný vyšetrovateľ nemal.
Skutok sa (ne)stal
Keď začal koncom roka 2009 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry stíhanie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a zneužívanie právomoci verejného činiteľa, zdalo sa, že vinníci budú potrestaní.
Na jeseň 2013 polícia napokon prípad uzavrela s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom. S jej názorom sa stotožnil aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Nepomohla ani sťažnosť vtedajšieho ministra životného prostredia Petra Žigu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry totiž koncom roka 2013 zamietol sťažnosť ako neodôvodnenú.
Zastavenie kauzy dal začiatkom roka 2014 preveriť aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý podal podnet na preskúmanie. O pár mesiacov nato už vyhlásil, že skutok sa síce stal, ale nie je trestným činom.
Vyšetrovanie pokračuje
Po vyše desiatich rokoch od predaja emisií a necelých ôsmich rokoch od zastavenia vyšetrovania sa polícia k prípadu vrátila. Vyšetrovateľ začal opäť stíhanie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku aj pre zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Už pôvodný vyšetrovateľ pritom vypočul kľúčových svedkov na Slovensku. A cez medzinárodnú pomoc dostal aj výsluchy z USA, Česka či Japonska, kde emisné kvóty v roku 2008 skončili. Na prípade pracovala FBI aj švajčiarske vyšetrovacie orgány, ktoré skúmali možné pranie špinavých peňazí.
