fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Po útoku na Kapitol: čo znamená politická kríza v USA pre Rusko? (Dmitrij Trenin)

Anthony Scaramucci a dav na Kapitole / Global Look Press
Zdroj: Moskovské centrum Carnegie

Dopad udalostí v USA možno porovnať s následkami finančnej krízy v roku 2008. Vtedy sa zrútila predstava o spoľahlivosti amerického finančného a ekonomického systému. Dnes sa nám pred našimi očami rozpadá obraz amerického politického systému ako garanta stability v krajine a pevného základu globálnej politiky.

Víťazstvo Josepha Bidena nedokázalo ukončiť vnútropolitickú krízu, ktorá po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta v roku 2016 Spojené štáty postihla. Namiesto toho ju vyniesla na novú, oveľa intenzívnejšiu úroveň. Útok na washingtonský Kapitol a jeho znásobujúce sa následky formujú v krajine novú realitu. Liberálne sily oslavujúce svoje víťazstvo tak zahájili frontálnu ofenzívu proti „vnútorným teroristom“ a ich komplicom v konzervatívnom tábore.

Polarizáciu v americkej spoločnosti najlepšie demonštruje ani nie tak relatívne malý rozdiel medzi výsledkami oboch kandidátov, ako skutočnosť, že značná časť voličov považuje výsledky novembrových volieb za zmanipulované. Zvolený prezident je preto v ich očiach tiež nelegitímny. Takéto niečo sa v novodobej histórii USA deje po prvýkrát.

Budúcnosť Ameriky vyzerá v nabližšej dobe neisto. Biden hneď po víťazstve oznámil, že má v úmysle znovu zjednotiť americký ľud. Bude však veľmi ťažké tento zámer zrealizovať. Boj proti odporu trumpistov a vyčistenie informačného poľa od nich skôr konfrontáciu podnieti, než ju zmierni. Politická kríza, ktorá prehlbuje hlboký rozkol v čoraz zložitejšej a rozmanitejšej americkej spoločnosti, by sa tak mohla pretiahnuť na nasledujúce štyri roky.

Pre zvyšok sveta je dopad udalostí v USA porovnateľný s dopadom finančnej krízy v roku 2008. Vtedy sa zrútila predstava o spoľahlivosti amerického finančného a ekonomického systému. Dnes sa pred našimi očami rozpadá obraz amerického politického systému ako garanta stability v krajine a pevného základu globálnej politiky.

Samozrejme, tak ako kríza v roku 2008 neznamenala úpadok USA ako vedúcej ekonomickej mocnosti, tak ani súčasná kríza nepovedie k stiahnutiu Ameriky z pozície najmocnejšej mocnosti sveta. Straty majú skôr reputačný charakter. V obidvoch prípadoch však hovoríme o oslabení autority Spojených štátov a znížení ich vplyvu vo svete.

Čo to pre Rusko znamená? Po prvé, ideologický boj vnútri USA nevyhnutne prehĺbi ideovú zložku americkej zahraničnej politiky. Logika konfrontácie prinúti Bidenovu administratívu, aby svojich vnútorných odporcov  užšie spájala so štátmi, ktoré na medzinárodnej scéne vyhlásili za odporcov Ameriky – predovšetkým s Čínou a Ruskom. Boj proti zahraničnému a osobitne ruskému vplyvu v americkej informačnej oblasti sa ešte viac zintenzívni.

Po druhé, je pravdepodobné, že USA budú oveľa aktívnejšie, než za Trumpa, ovplyvňovať politické procesy v samotnom Rusku v súvislosti s tohtoročnými voľbami do Štátnej dumy, prezidentskými voľbami v roku 2024 – v rámci nevyhnutného politického prechodu.

Po tretie, treba čakať intenzívne informačné kampane proti, podľa Bidena, kremeľským autokratom-kleptokratom. Absencia obvinení Ruska zo zasahovania do volieb v roku 2020, ale nevytvorí pokojnejší základ politiky Washingtonu voči Rusku. Skôr naopak.

Mimochodom, nie je potrebné, aby Kremeľ teraz zasahoval do americkej politickej krízy. Medzi americkou politickou triedou nemá Moskva ani priateľov, ani potenciálnych spojencov. Výsledky Trumpovho štvorročného obdobia sú toho veľavravným dôkazom: 46 balíkov protiruských sankcií, podľa výpočtov Kremľa.

Namiesto aktívnych opatrení treba pozorne sledovať vývoj americkej krízy a jej možné následky. Tieto dôsledky zatiaľ nie sú zrejmé. Na jednej strane možno dúfať, že Amerika, ktorá čoraz viac svoju exkluzivitu stráca, sa postupom času stane „normálnou“ krajinou – bude zmierňovať svoj ideologický proselytizmus a uznávať rozmanitosť (s použitím módneho pojmu diversity) na svetovej politickej scéne.

Na druhej strane z krátkodobého a strednodobého hľadiska je logické očakávať presný opak – triumf liberálnych názorov v krajine a globálnu kampaň na obranu liberálneho poriadku proti jeho vonkajším nepriateľom.

Ruskí oficiálni predstavitelia reagovali na udalosti v USA zatiaľ veľmi zdržanlivo. To je rozumné. Búrlivé prejavy radosti ohľadne aktuálneho konca americkej hegemónie a zlostné rozhorčenie nad dvojakými štandardmi, ktoré uplatňujú USA na seba a zvyšok sveta je lepšie ponechať propagandistom.

Napriek pochopiteľnej túžbe vidieť hlavného protivníka oslabeného, si ruské vedenie uvedomuje, že nestabilita v Amerike neznamená, že sa krajina stiahne do seba a svojím súperom a konkurentom na medzinárodnej scéne poskytne úplnú slobodu konania. V budúcnosti sa môže vnútroamerický boj vyliať do vonkajšieho sveta, a to aj vo forme vojenských útokov – aj keď vyhlásenia demokratov, že zahnaný do kúta Trump môže začať jadrovú vojnu, vyzerajú propagandisticky.

Americkej vládnucej elite sa dnes podarilo odraziť, aj keď len s ťažkosťami, útok nesystémových síl. Ústava USA – napriek všetkému zjavnému archaizmu – naďalej vyvažuje záujmy štátov a stabilitu americkej federácie. Americké súdy, ktoré solidárne odmietli žaloby Trumpových priaznivcov, tiež podporili základy moci. Z dvojstranníckeho systému sa na určitú dobu pravdepodobne stane jeden a pol stranícky, v dohľade však nie je žiadna alternatíva.

Ozbrojené sily USA zostali v kasárňach. Technologickí giganti, s prakticky monopolnou mocou vo svete sociálnych médií, ľahko zrušili Trumpa a jeho najaktívnejších podporovateľov. Volebná procedúra vďaka tomu nebola nijako narušená a inaugurácia prezidenta Bidena sa uskutoční v stanovenom termíne. Stručne povedané, perestrojka podľa návodu Michaila Gorbačova zatiaľ Amerike nehrozí.

Za takýchto podmienok môže ruská politika voči USA pokojne dodržiavať zásady udržiavania bezpečnosti založené na strategickom odstrašovaní. Zároveň zostať otvorený dialógu má zmysel tam, kde si to záujmy Ruska a USA vyžadujú, napríklad ako znížiť pravdepodobnosť neúmyselného ozbrojeného konfliktu alebo udržať strategickú stabilitu. Spolupráca je možná aj pri riešení ďalších globálnych problémov, ako je ochrana životného prostredia a boj proti zmene podnebia, ako aj interakcia v rámci Bezpečnostnej rady OSN a ďalších medzinárodných inštitúcií vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie.

Zároveň by bolo rozumné, aby Moskva prehodnotila svoju nadmernú fixáciu na Ameriku a jej problémy. Ostatné krajiny a regióny – predovšetkým nezápadné – si vyžadujú väčšiu pozornosť ruskej zahraničnej politiky.

Autor: Dmitrij Trenin, riaditeľ Moskovského centra Carnegie

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info