Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Softvérový nástroj, ktorý používa STU v Bratislave, má prístup k 21 miliónom textov, z toho 92 percent v slovenčine. Pre porovnanie, softvér Turnitin, používaný v Rakúsku, sa opiera až o 70 miliárd zdrojov. V súvislosti s obvinením z plagiátorstva pri doktorandskej práci rezignovanej rakúskej ministerky práce Christine Aschbacherovej (ÖVP), ktorú robila na Technickej univerzite v Bratislave, vyvstáva otázka: Ako to mohol dôjsť až tak ďaleko? píše rakúsky .
Fico tvrdí, že Slovensko dosiahlo veľa. Vytiahol aj príbeh o iPhone za 1 600 eur!
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
Vo veku 68 rokov zomrel v nedeľu (8. 11.) v Bratislave huslista Peter Uličný. Bol dlhoročným členom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu, v ktorom…
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Takto nervózny líder opozície ešte nebol...
Môžete si ich pomenovať, ako chcete. Politickí migranti, politickí turisti, prebehlíci, prezliekači kabátov...
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
8. 11. 2026
„Lovec plagiátorov“ Stefan Weber, ktorý tento prípad odhalil, tvrdí, že k zlyhaniu došlo v dvoch rovinách. Na jednej strane to boli dve oponentky, ktoré prácu dostatočne neskontrolovali. Na strane druhej ide o použitie slovenského softvéru na odkrývanie plagiátov, ktorý vôbec nezohľadňoval cudzojazyčný obsah. Konkrétne ide o slovenský štátny Centrálny register záverečných prác (CRZP).
Zhruba povedané, tento softvér funguje tak, že porovnáva nahraný dokument s podkladovou databázou, ktorá obsahuje množstvo ďalších textov. Tie pochádzajú napríklad z internetu, z predtým už predložených prác a z vedeckých publikácií. Ak sa zhoduje viac slov, nájdené pasáže, ak nejde o citáciu, sa farebne označia. Je potom na posudzovateľovi, aby ich zhodnotil, že ide o plagiát, alebo nie.
21 miliónov verzus 70 miliárd textov
Databáza používaná CRZP pozostáva z približne 21 miliónov textov. Väčšinu z nich tvoria učebnice a staršie práce, čiastočne sa používajú sa aj niektoré internetové zdroje. „Iba zlomok z nich je k dispozícii v cudzích jazykoch, a to osem percent,“ – vysvetlila pre Der Standard slovenská novinárka a odborníčka plagiáty Mária Benedikovičová, ktorá už odhalila niekoľko plagiátorských škandálov v súvislosti so slovenskými politikmi. Koľko z týchto ôsmich percent tvoria nemecky písané zdroje, slovenské ministerstvo školstva neoznámilo. Kontrolný protokol CRZP však nie je potvrdením, že ide o plagiát. O tom musí rozhodnúť hodnotiaca komisia.
Pre porovnanie: Softvér Turnitin, ktorý sa používa na väčšine rakúskych univerzít, sa opiera o 70 miliárd webových stránok, súčasných, aj archivovaných, ako aj o viac ako miliardu študentských prác. Okrem toho sa robí porovnanie s veľkým počtom odborných publikácií. Asi 630 miliónov všetkých obsahov je v nemčine, uviedla hovorkyňa Turnitinu. Tento obrovský rozdiel sa podpísal pod to, že CRZP zistil pri dizertačnej práci Aschbacherovej zhodu iba 1,15 percenta. Podľa Webera to však bolo minimálne 21 percent pri kontrole prostredníctvom Turnitinu.
Otázka peňazí
Technická univerzita v Bratislave však používa len CRZP aj pri neslovenských prácach. Nie je v tom sama. Tento softvér sa používa na väčšine slovenských univerzít. Ako potvrdili študenti z viacerých slovenských univerzít, žiadny iný nástroj na kontrolu plagiátorstva sa spravidla nepoužíva, a to ani v prípade, keď bola práca predložená v inom jazyku.
Prečo sa neuplatňuje žiaden medzinárodne využívaný systém? Ponuky ako Turnitin sú pomerne drahé, povedala pre Der Standard nemecká informatička a odborníčka na plagiáty Debora Weberová-Wulffová z berlínskej Technickej a ekonomickej univerzity. Podľa jej slov Slovensko a krajiny ako Albánsko a Poľsko chcú používať svoje vlastné programy kvôli svojim jazykom, uzatvára Der Standard.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
