Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave tvrdo kritizuje úlohu "kajúcnikov" v trestnom konaní. "Kla­ňať sa dop­re­du pred vý­po­ve­ďou ka­júc­ni­ka (či pred akým­koľ­vek iným dô­ka­zom), res­pek­tí­ve sto­tož­ňo­vať priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho s prav­dou je zna­kom úpad­ku tres­tné­ho prá­va, keď sa nie­len riad­ne do­ka­zo­va­nie nah­rá­dza vie­rou, ale aj zá­sa­da voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov sa nah­rá­dza zá­sa­dou svoj­voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov," konštatuje sudca v článku uverejnenom v odbornom časopise Právne listy.

Sudcu prekvapuje "až ná­bo­žen­ská vie­ra v prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov (spolu­pra­cu­jú­cich ob­vi­ne­ných, či ko­run­ných sved­kov). Po­sad­nu­tosť za­ru­če­nou prav­dov­rav­nos­ťou ka­júc­ni­ka ne­má pri­tom žiad­ny ra­cio­nál­ny zá­klad, pre­to­že tres­tné ko­na­nie nie je za­lo­že­né na vie­re, ale na do­ka­zo­va­ní," dôvodí Šamko.

"Po­va­žu­jem za nep­ri­ja­teľ­né, aby sa skut­ko­vé zis­te­nia v tres­tnom ko­na­ní vy­tvá­ra­li, či sto­tož­ňo­va­li s neo­ve­re­ný­mi tvr­de­nia­mi ka­júc­ni­ka, či akej­koľ­vek inej oso­by. Neo­ve­re­né tvr­de­nia nie sú skut­ko­vý­mi zis­te­nia­mi a sa­mé oso­be, by ne­ma­li pos­ta­čo­vať ani na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia," zdôrazňuje sudca.

Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ako aj sú­dy by podľa sudcu pri vý­po­ve­di ka­júc­ni­ka ma­li mať vždy na pa­mä­ti, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka je za­čia­tok do­ka­zo­va­nia a nie je­ho ko­niec a bez ná­le­ži­té­ho pre­ve­re­nia tej­to vý­po­ve­de by na pod­kla­de neo­ve­re­nej vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka ne­ma­lo byť ani vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Do vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je to­tiž nut­né dať skut­ko­vé zis­te­nie a skut­ko­vé zis­te­nie ne­mož­no sto­tož­ňo­vať s neo­ve­re­nou in­for­má­ciou pos­kyt­nu­tou ka­júc­ni­kom.

"Za­ují­ma­vým tren­dom ro­ku 2020" v sú­vis­los­ti s vý­po­ve­ďa­mi ka­júc­ni­kov je podľa sudcu aj roz­ho­do­va­nie sú­dov o väz­be. Ob­vi­ne­né oso­by, kto­ré po­pie­ra­jú tvr­de­nia ka­júc­ni­kov a po­pie­ra­jú tres­tnú čin­nosť, kto­rá sa im kla­die za vi­nu sa na­chá­dza­jú vo väz­be a ka­júc­ni­ci sa na­chá­dza­jú na slo­bo­de. Na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia pritom sta­čia aj in­for­má­cie vág­ne, z po­ču­tia, či kle­be­ty.

"Vy­tvá­ra­nie kul­tu za­ru­če­nej prav­di­vos­ti vý­po­ve­dí ka­júc­ni­ka je krok späť v tres­tnom prá­ve a ide o vý­raz­ný od­klon od lo­gic­kej ar­gum­en­tá­cie a ob­jek­tív­ne­ho po­su­dzo­va­nia všet­kých re­le­van­tných sku­toč­nos­tí zis­te­ných v rám­ci do­ka­zo­va­nia. Kaž­dý dô­kaz v tres­tnom pro­ce­se je to­tiž nut­né po­su­dzo­vať (hod­no­tiť) ne­zau­ja­to (ob­jek­tív­ne)," dôvodí sudca Šamko.

K dô­ka­zom tre­ba pris­tu­po­vať s ur­či­tou dáv­kou oboz­ret­nos­ti, so zdra­vý­mi po­chyb­nos­ťa­mi a nie sle­po nas­le­do­vať a fa­vo­ri­zo­vať ur­či­tý druh dô­ka­zu (vý­po­veď ka­júc­ni­ka) a tým si, s vý­raz­nou po­mo­cou ni­ek­to­rých mé­dií, či in­šti­tú­tu väz­by, zjed­no­du­šo­vať do­ka­zo­va­nie, píše v článku sudca. Zbrklosť, preh­na­ná mo­ti­vá­cia, či príl­iš­ná sna­ha mať okam­ži­te vý­sled­ky, kto­ré by moh­li byť me­diál­ne klad­ne pre­zen­to­va­né, podľa neho nik­dy nes­ved­či­li tres­tné­mu prá­vu. "Ani boj pro­ti ko­rup­cii, či or­ga­ni­zo­va­nej for­me tres­tnej čin­nos­ti by ne­mal os­pra­vedl­ňo­vať po­ru­še­nia zá­ko­na pri ve­de­ní do­ka­zo­va­nia, spo­čí­va­jú­com v sle­pej vie­re v prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­ka," konštatuje.

"Nik­to pri­tom in­šti­tút spolu­pra­cu­jú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho, ako ta­ký, nes­po­chyb­ňu­je, pre­to­že ak vô­bec, tak sa spo­chyb­ňu­je len je­ho ap­li­ká­cia a je­ho bez­bre­hé a nep­res­kú­ma­teľ­né vy­uží­va­nie v dneš­nej praxi ako aj neu­ve­ri­teľ­ný roz­sah vý­hod, kto­ré sú ka­júc­ni­kom pos­ky­to­va­né – nap­rík­lad bez­tres­tnosť pri akom­koľ­vek priz­na­ní roz­sa­hu tres­tnej čin­nos­ti, či po­ne­chanie ma­jet­ku zís­ka­né­ho tres­tnou čin­nos­ťou," konštatuje sudca.

Mož­no len dú­fať, že v ro­ku 2021 sa do tres­tné­ho prá­va „vrá­ti zdra­vý ro­zum a lo­gic­ké mys­le­nie“ a za­sta­ví sa tak je­ho poz­voľ­ný úpa­dok, uzatvára sudca Šamko.