HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Poslední byzantskí Gréci čelia v Turecku vymretiu (Jack Montgomery)

Hagia Sophia
Hagia Sofia v Istanbule / pixabay

Komentár Jacka Montgomeryho (Breitbart)

V Turecku Recepa Tayyipa Erdogana smerujgrécka menšina, ktorá predstavuje posledné pozostatky kresťanskej Byzancie a Rímskej ríše k svojmu konečnému zániku. Ich počet sa za jeho islamistickej vlády zmenšil na pár tisíc, konštatuje dopisovateľ portálu Breitbart London Jack Montgomery.

Územie, ktoré sa teraz nazýva Tureckom, začali osídľovať turkické národy až okolo roku 1071. Potom, čo ich seldžuckí predkovia pricestovali zo Strednej Ázie a porazili grécke sily kresťanského vládcu Romanosa IV. Diogenesa v bitke pri Manzikerte.

Posledné pozostatky byzantského štátu sa úplne stratili po brutálnom dobytí Konštantínopola v roku 1453. Ten sa všeobecne považoval za najväčšie kresťanské mesto na svete. Alebo pravdepodobne pádom citadely na hrade Salmeniko v súčasnom Grécku v roku 1461. Po statočnom odpore svojho veliteľa Konstantinosa Graitzasa Palaiologosa.

Turecko už nie je partnerom. Erdogan sníva o novej Osmanskej ríši (Stephan-Andreas Cashdorff)

Aj napriek rozsiahlym masakrám a zotročovaniu počas tureckých výbojov, Gréci v tomto regióne prežili a bola im po celé storočia umožnená kultúrna sebarealizácia. Aj keď len ako občanom druhej kategórie.

Ale počet Grékov v Istanbule, ako sa Konštantínopol v súčasnosti nazýva, klesol z 200 000 v roku 1914  oficiálne iba na 3 000. Korešpondent Times, ktorý mesto navštívil, aby si pohovoril s pôvodnými Grékmi, známymi ako Rum (názvom Rum pomenovali Turci územia, ktoré získali od „Rimanov“, pozn. red.) uvádza, že skutočný počet sa môže blížiť k jednej tisícke.

Takzvaný inkluzívny kapitalizmus je spoločným projektom Rothschildovcov a pápeža (Valentin Katasonov)

Istanbulskí Gréci v rozhovoroch s korešpondentom nepopisovali život taký ťažký, aký prežili niektorí z ich predkov. Napríklad v roku 1821, keď bolo veľa Grékov v meste zmasakrovaných a konštantínopolský patriarcha obesený na bráne svojej katedrály. Alebo v roku 1955, keď proti nim bezpečnostné služby zorganizovali násilné pogromy, ktoré Politico nazvalo „turecká krištáľová noc .

„Všetci sú preč,“ povedal Lazari Kozmaoglu, 75-ročný majiteľ mäsiarstva. „Keď som bol mladý, zdravil som všetkých, okolo ktorých som išiel na ulici. Teraz je to tak osamelé,“ uviedol a pripomenul, že susedstvo bolo domovom asi 5 000 Grékov. Dnes ich je tu už iba sedem.

Ani opýtaní, možno pochopiteľne, ani novinár, možno menej pochopiteľne, sa nijako nedotkli dôvodov, prečo toľko Grékov v posledných rokoch a desaťročiach utieklo z vlasti svojich predkov. Nálady sa v Turecku pod vedením islamistov zhoršujú.

Občiansku novinárku odsúdili na 4 roky za správy z Wu-chanu

Úrady čoraz viac sťažujú pravoslávnym kresťanom náboženské vzdelanie a niektoré historické kostoly a kláštory boli zbúrané alebo prestavané na mešity.

Najslávnejšou obeťou bol bývalý kresťanský chrám Svätej múdrosti – Hagia Sophia, ktorý bol po dobytí Turkami násilím zmenený na mešitu. Po páde osmanskej dynastie na začiatku 20. storočia sa zmenil na svetské múzeum, v ktorom bolo odkrytých množstvo jeho drahocenných kresťanských umeleckých diel. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan z neho teraz opäť urobil mešitu, z čoho sú pobúrení kresťania po celom svete.

Benátky aktivovali protipovodňový systém, hladina vody stúpa

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info