fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
VÝBER SPRÁV

Rok 2020 bol rokom COVIDu, ten nasledujúci bude o očkovaní proti nemu (S.Lobo)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Sascha Lobo (Der Spiegel)

Vývoj diskusie rozhodne, či sa podarí zastaviť pandémiu, alebo nie.

Budúci rok bude rokom diskusie o očkovaní proti koronavírusu. Intenzita, tvrdosť a trpkosť debaty bude väčšia než bola doposiaľ. Pôjde o konkrétne dopady – na život a na smrť.

Ak bude koronavírus postupovať ako pri väčšine ostatných chorôb, potom je očkovanie najdôležitejším kľúčom k zastaveniu súčasnej masovej úmrtnosti na COVID-19. Len podľa možnosti celoplošným očkovaním sa podarí dosiahnuť masovú imunitu, ktorá „zadusí“ pôvodcu ochorenia, pretože vírus nenájde dosť ľudí, aby ich infikoval.

Z tohto dôvodu je úplne na mieste zásadná otázka: Ako dosiahnuť, aby sa dalo zaočkovať čo najviac ľudí?

Ide teda o otázku komunikácie, presnejšie o otázku efektívnej a pôsobivej komunikácie. Bohužiaľ, väčšina profesionálov v tejto oblasti myslí skôr na reklamu, PR a kampane, pretože sú na to jednoducho zvyknutí. Spravidla totiž majú spropagovať produkt, ktorý nemôžu zmeniť, a tak musia vyzdvihnúť z neho to najpozitívnejšie. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to môže takto fungovať aj v prípade komunikácie o vakcíne. Tá sa tiež nemení. V skutočnosti však nejde o pár mililitrov hlbokozmrazenej tekutiny, upozorňuje v komentári Sascha Lobo.

Nadchádzajúca debata o očkovaní sa zmení na boj medzi dvoma názorovými systémami, preto sa nevystačí len s klasickými kampaňami. Na jednej strane je vedecká komunikácia, na druhej hlboká neistota ľudí vyvolaná extrémnou situáciou s koronavírusom.

Od vývoja diskusie o očkovaní bude závisieť, či sa podarí zastaviť šírenie COVIDu-19, alebo nie. Pre zámer očkovania je tiež rozhodujúce, do akej miery sa vníma veľkosť problému, ktorý má vyriešiť vakcína. Ten, kto si myslí, že COVID-19 je len „podivná“ chrípka, sa s veľkou pravdepodobnosťou zaočkovať nedá. Podľa Saschu Loba by však na nich mohli zapôsobiť znepokojivé zábery prichádzajúce z Nemecka, kde sa na jednej saskej klinike selektujú chorí, ktorí dostanú umelú pľúcnu ventiláciu, a ktorí ju už dostať nemôžu, pretože je nedostatok prístrojov a kapacity sú preplnené. Debatu by mohli pritvrdiť aj zábery mŕtvych ležiacich na nemocničných chodbách v severnom Taliansku ešte zo začiatku roka.

Vedci a politici musia vysvetliť svoje chyby

U veľkej skupiny obyvateľstva vplýva na jej rozhodovanie, či sa dá zaočkovať, jej dôvera v štát a zdravotnícky systém. Dôvera nevzniká len tak, musí byť podporená transparentnosťou, otvorenosťou, ochotou diskutovať, a najmä vedieť si priznať chyby. Mnohí vedci i politici by si mali vedieť priznať chyby a vysvetliť ich. Týka sa to napríklad polemík o účinnosti nosenia ochranného rúška na tvári. Rovnako by sa malo otvorene hovoriť aj o možných vedľajších účinkoch vakcíny a vyčerpávajúcu vedieť odpovedať na položené otázky.

Veľkú úlohu zohráva medializácia a diskusie s odborníkmi, a zas zavádzajúce môžu byť emočne podfarbené vyjadrenia na sociálnych sieťach. Treba vedieť jasne povedať a vysvetliť, ktoré pochybnosti sú oprávnené, a ktoré zas úplne zbytočné. Každá účinná komunikácia o očkovaní musí nielen „zasýtiť hlad po informáciách“, ale mať na zreteli aj medziľudské vzťahy.

Nie je ľahké presvedčiť niektorých ľudí o opaku, keď veria, že Bill Gates používa na kontrolu naočkovaných čipov 5G žiarenie. Sme na konci prvého covidového roka a na začiatku nového, predznačeného masívnym očkovaním. Potrebné je dosiahnuť 70-percentnú zaočkovanosť, aby prinieslo požadovaný efekt, píše na záver komentára Sascha Lobo v nemeckom časopise Der Spiegel.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info