HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Analytik Bošňák: „Súčasné opatrenia, niekde aj tvrdšie, sa mali prijať oveľa skôr!“

Hromadné testovanie je podľa primátorov a starostov vyhodenie peňazí do vzduchu. Zdroj: facebook

Blížia sa Vianoce a u nás sa nedarí dostať COVID-19 pod kontrolu a začať stláčať nepriaznivé čísla smerom dole. Ba práve naopak, krivka nakazených začína opäť rásť. Slovensko ťahajú do zlých čísiel najmä šialene horiace okresy.

Kým pred prvým celoplošným testovaním na tom boli najhoršie dva okresy na Orave a aj Bardejov, tentokrát si držia neželaný prím najmä okresy na Považí ako Trenčín, Ilava, Púchov a Považská Bystrica. Zle sú však na tom aj niektoré okresy v Trenčianskom kraji. „Päť krajských miest by malo ísť okamžite do karantény,“ tvrdí podľa portálu hnonline.sk odborník dátový analytik a spoluzakladateľ projektu Dáta bez pátosu Ivan Bošňák.

Situácia sa zhoršuje a čísla infikovaných stúpajú
Ivan Bošňák. Zdroj: ivanbosnak.sk

Práve on nedávno odporučil ministrovi zdravotníctva, že ak budú prijaté opatrenia až od 21. decembra, nech začne stavať poľné nemocnice. Blíži sa teda kolaps zdravotníctva? „Ten nenastane, lebo lekári si nakoniec poradia, pacientov uložia na chodbu alebo oddelenia nejako zreprofilizujú. V nemocniciach je však kritická situácia, o ktorej hovoria a píšu priamo lekári, primári, prípadne riaditelia nemocnice,“ hodnotí súčasný stav Bošňák, podľa ktorého v niektorých regiónoch majú najmä zberné nemocnice kritickú situáciu. „Napríklad v Nitre je 105 pacientov s covidom od 14. novembra, to isté je v Košiciach IV., rovnako je na tom Považská Bystrica, Ilava alebo Púchov, a už aj Trenčín má blízko k stovke pacientov,“ vyratúva odborník mestá, kde je situácia veľmi zlá. Nemocnice podľa neho prijímajú veľmi veľa ľudí a problém je, že niektorých pacientov v ľahšom stave lekári pošlú liečiť sa domov.

„Situácia je vážna preto, lebo trend je zlý. V 90 percentách okresov sa situácia zhoršuje a čísla infikovaných stúpajú. Dramatické je to tam, kde stúpa sedemdňová incidenia na 100-tisíc obyvateľov z čísel z 300 na 500 alebo 500 na 700. To sú okresy Púchov, Trenčín, Považská Bystrica a najhoršie je, že tieto okresy neklesli ani počas plošného testovania, vždy mali vysoké čísla a trvale rastú,“ vysvetľuje Bošňák, podľa ktorého je teraz takých okresov veľa. Sú to celé oblasti pri hraniciach s Českom na západe Slovenska, ale opäť to začína byť opäť Žilina, Martin, Banská Bystrica, Zvolen, Myjava či Skalica. Rýchlo a na vysoké čísla nad 500 narástla aj Nitra, ktorá má spádovú nemocnicu a vysokú mobilitu občanov v priemyselnej výrobe. „Musíme si pripustiť, že problém je veľký,“ varuje dátový odborník.

Armáda neskoro poslala hygienikom údaje o pozitívne testovaných. Sú bezcenné!

Minister pri zverejňovaní čísiel nehovorí pravdu

Podľa Bošňáka sa dramatickými číslami stále nikto nezaoberá, a premiéra, ministra zdravotníctva či hlavného hygienika nevidel spomínať Nitru, Trnavu a ani Trenčín ako problém. „Spomínali Bratislavu a Veľký Krtíš, prípadne Levice, kde sú čísla oproti Považiu dlhodobo polovičné alebo na tretine,“ vraví dátový odborník  dodáva, že ak niečo aj oznamovali, tak hovorili o opatreniach a dátumoch, ktoré nám nedávali zmysel. Ešte zvláštnejšie podľa Bošňáka vyznieva to, že „už od 23. novembra stúpame, čo bolo pred tromi týždňami, a minister povie, že sa to zlomilo minulý týždeň. Nehovorí pravdu, už začiatkom decembra sme boli na číslach, ktoré boli znepokojujúce. Ale odvtedy sme vystúpali z 1 400 vysoko, za piatok máme priemer nových infikovaných z PCR testov za posledných sedem dní takmer 2200. Keď sme 3. novembra boli na špičke, tak sme mali tento priemer 2547. My sme od začiatku decembra v rýchlom raste a pred Vianocami sa vieme dostať na priemer 3000.“

Ešte horšie to Bošňák vidí pri predikcii. „O pár dní budeme na priemere 2500 a potom už rýchlo budeme vyššie, ako bol náš doterajší rekord.“ Problém podľa analytika je aj to, že žiadne z opatrení, okrem zavretia terás, sa nezaviedlo do praxe. Problémy v nemocniciach sa nabaľujú, v obmedzenom množstve sa riešia necovidové diagnózy a problémom je aj pozvoľný nárast pacientov. Od piatka však začínajú platiť nové obmedzenia, pri ktorých podniky nemôžu mať otvorené terasy a od  21. decembra budú s výnimkami zatvorené obchody. „Tieto opatrenia nebudú mať výrazný dopad,“ myslí si Bošňák, podľa ktorého ale bude treba viac pomôcť zatvoreným prevádzkam, pretože oproti prvej vlne sa obmedzenia týkajú viacerých prevádzok, veľa sektorov a je to už na dlho.

S faktami a dátami by politici nemali manipulovať, ani len z neznalosti

Zmysel testovania je v odhaľovaní pozitívnych ľudí

Analytik Bošňák si myslí aj to, že v postihnutých okresoch a oblastiach je zákaz vychádzania, okrem minima výnimiek a vrátane vychádzok do prírody, jediným spôsobom ako obmedziť zásadne mobilitu a sociálne kontakty ľudí. „Je to presne opak toho, čo v týchto oblastiach bolo prijaté nezmyselne pri otvorení fitiek, kín, divadiel a kostolov,“ krúti hlavou Bošňák, ktorý si myslí, že ak by sa obmedzila mobilita u kritického 1,5 milióna ľudí, situácia by sa dala zvládnuť. „Ide o zavretie oblastí, medzi ktorými sú všetky krajské mestá okrem Košíc, Prešova a Bratislavy. Medzi 15 najpostihnutejšími okresmi s najväčšou incidenciou sú Trenčín, ten je číslo jedna, Nitra, Banská Bystrica, Žilina aj Trnava. Keďže ide o krajské mestá veľké aj počtom obyvateľov, navyše s veľkou pracovnou mobilitou, sú ideálnym miestom na šírenie vírusu,“ pridáva analytik.

Vláda mala, podľa neho, zavrieť spolu s Oravou aj Kysuce, no nespravila to a tento región „zhorel“. Následne tak dopadla Žilina, Martin, Ružomberok, teraz nám horí Považie a Trnavsko s Nitrou a stále sa lokálne nič nedeje. Bošňák nesúhlasí ani s tvrdením Matoviča, že celoplošné testovanie a lockdown sú jediné dve cesty, ako potlačiť vírus. „Premiér nemá pravdu, neexistuje dilema testovať alebo lockdown. Treba vysvetliť, že PCR alebo akékoľvek iné testovanie je absolútna povinnosť a nevyhnutná podmienka úspechu v boji so šíriacim sa vírusom, pretože všetky úspešné krajiny testujú a dlhodobo testujú oveľa viac ako Slovensko,“ prízvukuje na margo testovania dátový analytik, podľa ktorého testovanie je základ, v ohniskách aj antigénmi a všade PCR. „Denne sa vďaka pozitívnemu testu izoluje šesť-sedem tisíc ľudí,“ dodáva.

Matematici tvrdia niečo iné ako premiér Matovič. Kto má pravdu? (Petra Demková)

Na Považí sa mali zaviesť zásadné obmedzenia oveľa skôr

Podľa dátového analytika je na tom teraz najhoršie okolie Trenčína, Banskej Bystrice, Nitry, Žiliny a Trnavy, na východe je to oblasť Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Stará Ľubovňa a Poprad. „Určite to nie sú južné okresy a prekvapivo to nie sú ani Košice a Košice – okolie,“ spresnil lokality s najväčším výskytom pozitívnych Bošňák, ktorý ale nezabudol ani na oblasti, ktoré susedia s Českom a s Poľskom, a tiež Bratislavu, ktorá na tom bola dlho veľmi dobre, no aj tu už rapídne narastá počet prípadov infikovaných ľudí na COVID-19. „Tu tie čísla však do značnej miery boli ovplyvnené odhalením ohnísk v Národnom onkologickom ústave, v nemocniciach, či zariadeniach pre seniorov,“ konštatuje analytik, ktorý spolu s ďalšími vedcami opakovane volá po prísnych regionálnych opatreniach.

Ak máme odvahu na celoštátne opatrenia, tak to zaberie lepšie ako regionálne, ale keď ľuďom v určitom regióne nariadite, že nemôžu ísť von, tak, samozrejme, nepôjdu do iného okresu. Oni nemôžu ísť von, len na súrny nákup alebo do práce, s dieťaťom do školy. To je prvý krok, ktorý treba spraviť,“ vysvetľuje Bošňák, ktorý si myslí, že ak by sa nariadilo, že na Považí ľudia nebudú mať otvorené žiadne reštaurácie, nič sa nebude podávať ani cez okienko, aj školy a kostoly zostanú na dva týždne zavreté a budú otvorené iba škôlky, aby matky skutočne nemuseli zostať doma, tak k obmedzeniu šírenia príde.

Sulík pripravuje vlastný pandemický plán, navrhuje skôr lokálne opatrenia

Prijaté opatrenia v mnohých okresoch prichádzajú neskoro

Tak to, podľa Bošňáka, robia v zahraničí. A čo je hlavné, že na dva týždne zostanú zavreté aj všetky úrady, a tým by došlo k obmedzeniu mobility. Od soboty však už platia v siedmich zamorených okresoch prísnejšie opatrenia. „Toto sa malo stať už 22. novembra, keď v Trenčíne bolo za sedem dní 300 a v Púchove už bolo 600 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Na hornom Považí by to boli dobré opatrenia pred tromi-štyrmi týždňami, no dnes sú nedostatočné a po ich zavedení ani nemožno čakať úspech. Pomohla by domáca karanténa so zopár výnimkami. V stredu mali premiér a hlavný hygienik v už spomínaných krajských mestách poslať ľudí do domácej karantény a zavrieť úrady, školy, kostoly, fitká, divadlá, kiná a plavárne. A ľudia by mohli chodiť len do práce, kde sa vyžaduje ich prítomnosť,“ zdôrazňuje analytik, podľa ktorého nemalo celoplošné testovanie veľký význam.

„V postihnutých okresoch, ktorých malo byť ďaleko viac až na úroveň obcí, sa testovanie malo zopakovať, no nie ako „štvrté“ testovanie o štyri týždne, ale malo byť spravené v priebehu pár dní. Celoplošné testovanie na Považí skutočne nezabralo, ale ak by sa tam plošne netestovalo, tak by situácia bola ešte horšia. Testovanie tam malo síce nejaký efekt, ale nepodarilo sa dosiahnuť to, čo bol cieľ, lebo na Považí výskyt vírusu od plošného testovania vôbec neklesol,“ vraví Bošňák, podľa ktorého Slovensko ťahajú do zlých čísiel šialene horiace okresy. „Minister Krajčí situáciu podcenil. Slovensko potrebuje krízového manažéra, ktorý nebude o únave hovoriť a ani unavene vyzerať, pán premiér potrebuje odhodlaného a kompetentného bojovníka, aby sa mohol venovať aj iným témam. V Marekovi Krajčím ho nemá a nemá ho ani Slovensko,“ dodáva drsne v závere pre portál hnonline.sk dátový analytik Ivan Bošňák,

Poslankyňa SAS nerozumie pandemickým opatreniam – nielen ona

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info