Kam sme to dospeli? Chceli sme mať predsa inú vládu, chceli sme byť všetci iní. Chceli sme byť lepší. Chceli sme byť spravodlivejší.
Ak sa mal expolicajný prezident Lučanský vo väzbe pokúsiť o samovraždu, potom sa na Slovensku deje niečo nesmierne desivé a ľuďom sa akosi podvedome začínajú ježiť chlpy na zátylku. Zatiaľ ide o nevinného človeka, lebo Lučanský je v zmysle práva ešte stále nevinný. Právoplatne neodsúdeného, ktorý je obvinený len na základe svedectva jediného svedka, nemožno ešte považovať za vinného. Aj keď si to väčšina ľudí praje a prajú si to najmä mainstreamove médiá. Teda niektorí konkrétni politici, ktorí ich kŕmia citlivými informáciami, unikajúcimi zo spisov.
Lučanský podstúpil 11 hodinovú operáciu nadobočia a oka. Údajne je vo vážnom stave hospitalizovaný. Špekuluje sa o potýčke, prasknutej cievke a dnes na dôvažok pribudla aj správa, že išlo o neúspešnú samovraždu. Ak sa tak tvrdý chlap, akým bezpochyby policajný generál je, rozhodne pre takýto spôsob výkonu väzby, nedá sa to ani len komentovať. Ak je táto overená informácia ale naozaj pravdivá, už niekoľko hodín by mala byť (aj keď akokoľvek nevinná) ministerka spravodlivosti v demisii. V slušnom štáte by už demisiu ponúkla a slušný štátnici na jeho čele, by sa osobne zaujímali aká je skutočná pravda, aby mohli demisiu prijať, alebo podmienečne odmietnuť.
Nehovoriac o tom, že predseda vlády slušného štátu by mal aspoň prejaviť verejnú ľútosť nad takýmto stavom väzenskej justície v krajine, kde je možné, aby bol bývalý policajný generál stíhaný len na základe jedného svedectva, ktoré navyše vyriekol človek iba a len výmenou za jeho osobné prepustenie na slobodu.
Nesmierne ťažko sa v takejto situácii 'pripúšťajú akokoľvek nadnesené tvrdenia Roberta Fica o mučení obžalovaných, ktoré navyše podporil trestným oznámením, ale to nikto nevyšetruje. Trestné oznáýmenie dokonca podala prokurátorka, ale ako to už chodí, nejde o trestné oznámenie na predom odsúdeného páchateľa a teda sa vyšetrovať zrejme ani nebude.
Ale kam sme to potom ako spoločnosť dospeli? Aj keď sa zadržanému dokáže zlodejina, korupcia, akýkoľvek zločin, to predsa nie je na rozsudok smrti. To je na spravodlivý trest! Teda v slušnom štáte! Aj v tomto svetle sa ukazuje, že celoeurópsky zákaz trestu smrti je nanajvýš nevyhnutný, lebo pri ústavnej väčšine by sa veľmi rýchlo dostal do Ústavy a návrat 50-tycvh rokov minulého storočia by sme tu mali ako cez kopirák.
Čosi tu až nesmierne falošne hrá. Celý systém a postupnosť utajovania správ o incidente. Snaha vypúšťať úplné nezmysly, ktorých životnosť nebola ani len niekoľko hodín. Zľahčovanie zranenia a osočovanie alternatívnych médií z dezinformovanosti vyznieva v kontexte najnovších informácií priam až úboho zbabelé. Nie je náhodou povinnosťou štátnych inštitúcií (nielen v prípade verejného záujmu) informovať verejnosť pravdivo a včas? Nehlásali to všetci súčasní členovia vlády ešte ako opoziční poslanci? Teraz je všetko inak?
Čo sa to deje?! Na aký a koho pokyn sa takto na hranu noža ženie vyšetrovanie podozrivých zo zlodejín a korupcie? Ak sú to politickí oponenti a súčasná moc tieto procesy využíva iba ako marketingovú zástierku svojej neschopnosti ujať sa moci, potom nám tu v prípade zadržaného Lučanského zavanuli tie päťdesiate roky minulého storočia naozaj priamo do tváre. Možno Stalin by si niečo takéto mohol dovoliť, ale bez Beriju by sa mu to nepodarilo. Ten by sa dnes mohol prísť možno priučiť niečomu novému.
Mimochodom bol to Lučanský, ktorý si ako prvý dovolil povedať Matovičovi, že políciu a ani štát nemožno riadiť cez Facebook.
Na povrch vychádzajú čoraz desivejšie otázky o tom, čo sa v skutočnosti stalo. Čo sa naopzaj odohralo a ako sa to odohralo? Aký je zdravotný stav generála Lučanského? Nešlo nedajbože naozaj o pokus umlčať svedka? Dá sa takéto hlodavé podozrenie jednoznačne vylúčiť? A ak aj áno, ktorá možnosť z neho sa dá vylúčiť určite?
Väčšina voličov išla do tohtoročných parlamentných volieb s úprimnou vôľou po zmene. Po takejto zmene však určite nie.
V prípade expolicajného prezidenta vo vyšetrovacej väzbe nejde s ohľadom na okolnosti jeho zúfalého skutku (ak bol naozaj jeho) iba o poľutovania hodnú nehodu či náhodu. Stalo sa niečo strašné, niečo odporné. Niečo, čo si priam žiada vysvetlenie, ale aj dôsledky.
O týždeň sú tu Vianoce. Humanizmus by mal ísť ruka v ruke so spravodlivosťou. Ale to sa dá iba v slušnom štáte a so slušnou vládou.