fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Každý piaty Slovák je presvedčený, že ho začipujú

ilustr foto pixabay.com

Pätina Slovákov verí, že vakcínou ich očipujú. Už včera bolo neskoro na kampaň, tvrdí analytik Milo
Rastislav Kačmár.

Takmer dve tretiny Slovákov sa nechcú dať zaočkovať proti covidu-19. Vyplýva to z prieskumu Globsec Trends 2020. Ochota zaočkovať sa výrazne stúpa medzi ľuďmi, ktorí dôverujú štátu. Spomedzi nich by sa dalo zaočkovať 57 percent respondentov. Výsledky prieskumu si podrobnejšie všimol portál dennikn.sk.

„Tí, ktorí veria štátnym autoritám, sú ochotnejší dať sa aj zaočkovať,“ povedala Miroslava Sawiris z Globsecu počas tlačovej konferencie, na ktorej predstavili výsledky prieskumu. Čísla podľa nej ukazujú, že dôvera medzi vládou a verejnosťou je veľmi dôležitá – obzvlášť v čase krízy.“

V čase, keď Slovensko eviduje najvyššie počty potvrdených prípadov covidu-19 od začiatku pandémie, nie sú pozitívne ani ďalšie zistenia prieskumu. Tie sa týkajú konšpiračných teórií. Tomu, že covid-19 nie je skutočný a slúži na manipuláciu obyvateľstva, verí 39 percent respondentov.

Väčšiu dôveru v túto teóriu majú iba v Srbsku a Čiernej Hore (43 percent). Globsec robil prieskum v deviatich štátoch strednej Európy a Balkánu.

Práve na Balkáne sú podľa prieskumu konšpiračné teórie o covide najpopulárnejšie. Spomedzi V4 je na tom najhoršie Slovensko. 36 percent ľudí verí aj tomu, že skutočné čísla potvrdených prípadov sú nižšie ako tie oficiálne, pätina opýtaných si myslí, že cieľom vakcinácie je implantovať ľuďom čipy.

Masové očkovanie sa oneskoruje

„To, že obyvatelia Slovenska sú náchylní veriť konšpiráciám, sa v prieskumoch ukazuje pravidelne“, vraví pre Denník N analytik Globsecu Daniel Milo. „Aj tento potvrdil smutné prvenstvo Slovenska minimálne vo V4 z hľadiska konšpirácií o covide-19. V priemere 31 percent obyvateľov Slovenska dôveruje rôznym konšpiračným teóriám, ktoré súvisia s covidom.“

„Ak človek verí jednej, je väčšia šanca, že uverí aj ďalšej. Platí aj pri teóriách, kde sú priamym dôsledkom ujmy na živote alebo na zdraví,“ vysvetľuje.

Téma pandémie podľa neho žije aj na dezinformačnej scéne, novinkou je, že konšpirácie čoraz viac preberajú aj politickí predstavitelia. „V roku 2018 bolo zvláštne, keď expremiér Fico ako ústavný činiteľ šíril teóriu o prevrate pripravovanom Sorosom. Dnes sa z tohto stáva pre časť politického spektra – krajnú ľavicu aj krajnú pravicu – mainstream. Rúška a vírus sú novou témou, nahradili doteraz najviac rozširované témy, ako je migrácia, práva LGBT+ alebo gendrová ideológia,“ dodáva Milo.

Česko objednalo vakcínu pre takmer sedem miliónov obyvateľov. Očkovanie bude dobrovoľné a zadarmo

Prieskum podľa správy Globsecu ukázal aj to, že časť ľudí v celom regióne stále nevie, čo si má o covide myslieť. „Preto je dôležité, aby sa k nim fakty dostali skôr ako dezinformačné kampane,“ konštatuje správa.

Milo vraví, že slovenská vláda by mala spustiť informačnú kampaň, ktorou by presvedčila ľudí, aby sa dali očkovať.

„Myslím, že už včera bolo neskoro na to, aby sa spustila masívna osvetová kampaň. Naratívy o čipovaní tu cirkulujú prostredníctvom sociálnych médií, opakujú ich aj politici. Pre mňa bolo veľmi smutné pozorovať, ako Peter Pellegrini aj pod tlakom dezinformačných aktérov zmenil svoje stanovisko a povedal, že by sa nedal zaočkovať,“ hovorí Milo.

Kampaň postavená na tom, že očkovať sa v priamom prenose nechajú významní politici – čo plánuje napríklad Joe Biden aj bývalí americkí prezidenti –, podľa neho má zmysel. Ak očkovanie podporia verejné autority nielen z politiky, ale aj z oblasti športu či kultúry, môže to pomôcť.

Očkovanie na druhý pokus – polovica jari 2021

„Videli sme to aj v minulosti pri téme podpory NATO. Tá bola na Slovensku dlhodobo jednou z najnižších v regióne, no po spoločných deklaráciách a veľmi jednoznačnej a jasnej komunikácii zo strany štátnych orgánov došlo k zmene postoja,“ myslí si Milo.

Globsec v prieskume nekládol len otázky, ktoré súvisia s pandémiou. Analytici zisťovali aj to, ako ľudia vnímajú EÚ a NATO a aký majú vzťah k Rusku, USA či k demokracii vo všeobecnosti.

Podpora EÚ je na Slovensku podľa prieskumu silná. Ak by sa konalo referendum, za zotrvanie v Únii by hlasovalo 75 percent ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom podpora vzrástla o deväť percentuálnych bodov.

Prieskum zároveň potvrdil, že Česko je skôr euroskeptické. Iba 54 percent respondentov povedalo, že by momentálne podporili zotrvanie v EÚ.

Ľudia, ktorí odmietnu očkovanie proti Covid-19, môžu čeliť obmedzeniu slobody, varuje kanadská ministerka zdravotníctva

Znovu sa ukázalo aj to, že na Slovensku je stále populárny naratív o moste medzi Západom a Východom. Pri otázke, či by chceli byť súčasťou Západu, Východu alebo radšej byť niekde v strede, si najviac respondentov vybralo tretiu možnosť. Tá zvíťazila aj v ďalších štátoch V4.

Slovensko však je jediným štátom, kde sa tento trend mení. Podpora západnej orientácie stúpa. V roku 2018 chcelo byť „niekde medzi“ 56 percent respondentov, tento rok to bolo 45 percent. Väčšina z nich sa posunula k západnej orientácii, jej podpora za dva roky stúpla z 21 na 29 percent.

Analytici z Globsecu predpokladajú, že tento posun môže súvisieť s jasne prozápadnou vládou, ktorá pravidelne komunikuje, že EÚ a NATO sú prioritou slovenskej zahraničnej politiky.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok viackrát odmietol myšlienku mosta medzi Východom a Západom. „Žiadne medzi neexistuje,“ povedal v septembri pred poslancami Národnej rady.

„Zaujímavé je, že aj v štátoch, kde je podpora NATO najsilnejšia, tretina ľudí podporuje ruský naratív o tom, že Severoatlantická aliancia je agresívna organizácia,“ povedal Daniel Milo.

Blaha: „Odmietame povinné očkovanie, ako aj vydieranie a vyhrážky“

Viac ako polovica respondentov zo Slovenska (56 percent si napríklad myslí, že NATO provokuje Rusko tak, že umiestňuje základne pri jeho hraniciach.

Na Slovensku platí aj to, že viac ľudí považuje za hrozbu USA (36 percent) ako Rusko (20 percent). Slovensko je jedinou krajinou vo V4, kde je to takto. Prieskum ukazuje, že na Slovensku je veľmi silný slovanský sentiment – 78 percent ľudí, ktorí súhlasia s proruskými naratívmi, považuje Rusko za bratský národ.

Okrem podpory EÚ môžu vládu tešiť aj výsledky, ktoré priniesli otázky týkajúce sa demokracie. Až 90 percent respondentov povedalo, že demokratický politický systém s pravidelnými voľbami a so súťažou viacerých strán je najlepší.

To je najviac spomedzi deviatich štátov, ktoré sú súčasťou prieskumu. Zároveň však 25 percent ľudí vraví, že ideálny by bol silný líder.

Matovič prezradil, že očkovanie nebude až tak „dobrovoľné“. Vyzerá to tak, že bude povinné

Slovensko vyhráva aj pri otázke, či sú ľudia spokojní s tým, ako v krajine funguje demokracia. Tu však kladne odpovedala menej ako polovica respondentov (46 percent).

Problém je – a to platí pre celý región –, ak sa demokracia začne spájať so slovom liberálna. Aj v štátoch, kde má demokracia jednoznačnú podporu, si značná časť respondentov myslí, že liberálna demokracia ohrozuje tradičné hodnoty a národnú identitu. Na Slovensku je to 44 percent, priemer pre všetkých deväť štátov je 41 percent.

Podľa analytikov Globsecu to súvisí s dlhodobou kampaňou proti liberalizmu. „Respondenti sú takmer alergickí na pojem liberalizmus, hoci práve liberálna demokracia je základom systému, v ktorom žijú,“ píšu v správe.

Podobné rozpory sa objavili aj pri otázke na „západný model“ demokracie a právach LGBT+. Tie na Slovensku podľa prieskumu podporuje 38 percent respondentov, 49 percent označilo LGBT+ za nemorálnu a dekadentnú ideológiu. Iba v Čiernej Hore a Srbsku malo takýto názor viac ľudí.

Očkovanie „by malo byť“, podľa premiéra, dobrovoľné. Bude?

Zaujímavé sú aj čísla, ktoré sa týkajú vzťahu Maďarska a EÚ. V krajine, kde vláda Viktora Orbána dlhodobo vedie kampaň proti Únii a jej hodnotám, si 65 percent ľudí nemyslí, že EÚ ničí tradičné hodnoty Maďarska.

Daniel Milo z Globsecu vraví, že to súvisí s podporou členstva v Únii, ktorá je v prieskumoch organizácie dlhodobo nad 70 percent. Tentoraz prekročila 80-percentnú hranicu. „Existujú isté hranice pre to, aký populárny môže byť anti-EÚ naratív v štáte, kde má Únia historicky vysokú podporu.“

Premiér Orbán a jeho vláda dlhodobo využívajú tému migrácie, no iné naratívy nemajú až taký veľký efekt, dodáva Milo. To podľa neho vidieť aj pri otázke, či by EÚ mala postupovať ako jednotný blok – súhlasí s tým 73 percent opýtaných.

Analytička Globsecu Katarína Klingová dodáva, že v Maďarsku zaznamenali pri prieskume viaceré rozpory. Táto dichotómia sa mohla prejaviť aj pri otázke o hodnotách. „Ľudia si myslia, že majú silného lídra, preto nemusia mať pocit, že ich hodnoty sú ohrozené,“ vraví.

Prieskum prebiehal v deviatich štátoch počas septembra a októbra na reprezentatívnej vzorke tisíc ľudí. Pripomína portál dennikn.sk.

Bude očkovanie rovnako dobrovoľné ako testovanie?

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info