Názory

Z rozpočtovej dlhovej brzdy si vláda ide robiť plastelínu. Zabudli, že vláda môže padnúť?

Autor: Ivan Brožík
Publikované: 2. 12. 2020 20:49
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Minister financí Eduard Heger v parlamente oznámil, že sme prekročili dlhovú hranicu 60 percent HDP. A nikto nič.

Totiž - nejde iba o číslo. Ide o zákon. Dokonca ústavný zákon. "Hneď, ako to okolnosti dovolia, musíme z tejto dlhovej hory zostúpiť nižšie do bezpečia,” podotkol iba tak, akoby náhodou v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021 v Národnej rade Slovenskej republiky minister financií Slovenskej republiky Eduard Heger. Ale - čo nám hovorí ešte stále platný zákon Ústavy Slovenskej republiky, teda zákon nad zákonmi?

Je to úplne jasné: Parafrázovane ústava pre prípad, aký nastal, hovorí asi to, že ak sa dlh nachádza medzi 57 až 60 percentami HDP, vláda musí predložiť vyrovnaný rozpočet. A napokon, pri dlhu vyššom ako 60 percent výkonu ekonomiky sa v parlamente hlasuje o vyslovení dôvery vláde. Lenže, na ministerstve financií, vo vláde a napokon i v parlamente akosi "pozabudli" na takéto sankcie a snažia sa ich obísť. V rozpore s právom.

20. 7. 2020 16:21

Vláda hovorí o daňových reformách, vyrovnaný rozpočet nedosiahneme, tvrdí Heger

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) hovorí, že sociálne opatrenia novej vlády vo výške stoviek tisíc eur sú lepšou formou pomoci, ako sociálne balíčky jej predchodcov. Pripomína, že s deficitom štátneho rozpočtu je potrebné počítať aj tento rok. Vláda ale uvažuje o viacerých zásadných zmenách aj v oblasti zdanenia.

Čítať viac

Čo na to naša vláda? Náš minister financií? Naši poslanci či celá naša koalícia? Pekne potichu pripravujú zákon, podľa ktorého by sa tieto sankcie mali zrušiť a takzvane "očistiť" na čistý dlh. Zákon by mal vstúpiť do platnosti od prvého januára 2021. Vláda totiž už schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorej cieľom je, okrem iného, naviazanie sankčných pásiem dlhovej brzdy na čistý dlh, zavedenie výdavkových limitov či úprava únikových klauzúl pre neuplatňovanie sankcií vo výnimočných situáciách, akou je napríklad aj pandémia.

Teraz si treba položiť otázku, či na Slovensku fungujú zákony retroaktívne. Zjavne nie. Ak teda až od januára začne platiť novelizovaný zákon, v decembri platí ešte pôvodný. A z jeho dikcie vyplýva, že okamžite po vyhlásení ministra financií o tom, že sme prekročili 60 percent dlhu je tu ústavná povinnosť - hlasovať o dôvere vláde. Lenže - všade je ticho. dokonca aj v kruhoch opozície. Nikto o tom ani muk. Veď on ten december nejak preletí, idú sviatky, máme tu divadielko so zatýkaním, takzvanú veľkú hru na spravodlivosť a koho by zaujímala nejaká ústava?

Alebo prijmeme nejaký ďalší "opravný" ústavný zákon len preto, že máme koaličnú väčšinu a odhlasujeme novelu ústavy, že v roku 2020 december nebol? Autor komentára nie je právnik, je ekonóm, ale aj na vysokej ekonomickej sa okrajovo študuje právo. A to hovorí, že ak niečo ústava ukladá, tak sa to musí vykonať. Inak ide o jej nerešpektovanie, alebo ignoráciu.