fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

O špecifikách politického kariérneho rastu na Slovensku (I.Brožík)

Ilustračný obrázok - pixabay.com

Sme zvláštna krajina so zvláštnymi normami a princípmi, v ktorej máme zvláštne cesty k úspechu a nielen politickému. V mafiánskych regiónoch najmä Balkánu a južnej časti Európy hrajú prvé husle klany, u nás skôr politické sekty.

Dostať sa do politiky je fajn biznis. Ide v podstate o určitý druh podnikania za štátne peniaze, bez povinnosti platiť odvody a dane v tom zmysle, ako to bežne poznajú podnikatelia na vlastnom. Ešte aj zamestnancov vám vo vašom takzvanom politickom podnikaní zaplatí štát – ak nimi myslíme rodinných príslušníkov.

Bez rozdielu režimu, systému, doby, vlády, naši zostávajú naši. Svoje si nedáme a cudzie nechceme. Mení sa pomenovanie ideológií, idey nikto nevyžaduje. Pred očami sa nám rozpadá to, čo sa vybudovalo pred desiatkami rokov pre spoločné dobro a rozkvitá to, čo sa v nedávnej minulosti postavilo zo spoločných peňazí na súkromné účely.

Začiatok úspešnej cesty je podmienený schopnosťou vynikajúcej intuície. Treba sa jednoducho v správny čas a dostatočne silne nalepiť na správny politický subjekt, prípadne na tých, ktorí niečo podobné chcú v budúcnosti financovať. Pretože v slovenskej politike majú najväčšie slovo tí, ktorí v nej vôbec nie sú. Ale – majú peniaze. A predstavy o tom, ako a cez koho získať ďalšie. Od nás ostatných.

„Nevedel som, že do nemocnice sa dá objednať aj eskort,“ čuduje sa Alojz Hlina

Takže, najdôležitejšie je byť z „presvedčenia“ oddaným členom nejakého straníckeho SZM. Je úplne jedno akej strany, hlavne takej, čo má dobré preferencie. Stať sa podržtaškou Niekoho. Vlastné názory pred odchodom do služby treba odkladať doma do zásuvky, je nevyhnutné nahodiť moderátorský úsmev a dôsledne slúžiť. Podľa možnosti hovoriť politikovi to, čo rád počuje a nikdy mu nehovoriť to, čo počuť nechce. Hoci nech sú to aj názory miliónov. Preto je u nás politika tak chronicky odrezaná a vzdialená od bežných potrieb občanov, ich túžob a snov.

Skúste povedať politikovi, u ktorého si vykonávate svoje učňovské roky, že niečo je tak, ako to je. Znenávidí vás a s tovarišstvom je koniec. Ale máte šancu prestúpiť. To sa vždy dá, vždy je kam. Dokonca, utečenci služobníci sú v konkurenčných politických táboroch vyhľadávaní a vrelo vítaní.

Ďalšou cestou k politickej moci je zviditeľnenie sa. Stačí sa postaviť na tribúnu, ktorú niekto zaplatí na námestí, ktoré niekto rezervuje a začať hlásať heslá, ktoré niekto iný vymyslel. Ak to urobíte dva- trikrát a dodajú vám tie v správnu chvíľu správne heslá, cesta k moci je voľná. Avšak nie vaša, k slobodnej moci, vy dostanete iba funkciu. Prípadne aj členovia vašej rodiny. Alebo peniaze, ak nie hneď funkciu. Moc zostáva schovaná inde a volá sa „šéf“.

„Prerušenie vyučovania na školách na neurčitú dobu je protiprávne“, hovorí Ján Čarnogurský

Hoci je to inde vo svete nepredstaviteľné, do slovenskej politiky sa vstupuje aj z médií. Niekomu v nich pár rokov robíte skvelé public relations, iného niekoho si zas každý deň vezmete na paškál, podľa toho na koho a na koľko eur je vystavená objednávka. Odslúžite nejaký „prijímač“ (bývalí vojaci vedia o čo ide) a potom šup na tlačové, za hovorcu a už je cesta otvorená trebárs na pozíciu asistenta poslanca, v ďalšom volebnom období aj na poslanca.

Keď vás už raz nejaká politická strana adoptuje, najdôležitejšie je okamžite myslieť a tváriť sa ako jej šéf. Ak to zvládnete, ak sa stanete členom sekty s jedným veľmajstrom, potom je miesto na kandidátke v najbližších parlamentných voľbách vaše. Vôbec nezáleží na vašom vzdelaní, na vašich vedomostiach a zručnostiach. Rozhoduje miera oddanosti a servility. A schopnosť necítiť bolesť pri hryzení si do jazyka.

Všimnite si, čím autoritárskejší vodca politickej strany, tým väčších nímandov má okolo seba. Naseká ich aj päťdesiat do parlamentných lavíc, veď ide iba o hlasovacie mašiny, ktoré presadia jeho vôľu. A pre kozmetiku sa ovenčí jedným či dvoma skutočnými a presvedčivými symbolmi dejín a politiky v nich.

Robert Fico: S Kočnerom sa poznal aj Sulík, tak prečo nesedí za mrežami aj on?

Čo sa zmenilo na Slovensku? V kontexte vyššie uvedeného ani od boľševikov, ani od tých bývalých našich až po dnešných našich absolútne nič. A bude to tak, kým bude ešte čo ukradnúť. Alebo, kým to vyššie popísané, vážení voliči, už konečne raz nevezmeme do úvahy v čase rozhodovania sa vo voľbách. Inak budeme nadávať na politikov pri moci donekonečna.

Princíp moci: Vymeníme „našich“ za svojich ale systém ryžovania v zdravotníctve ponecháme

Pellegriniho faux pas: Ako čerstvý predseda Hlasu-SD sa zaradil do Smeru-SD

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info