fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

„Až keď sa prestaneme báť, oslobodíme sa,“ rozhovor s Jozefom Banášom

Jozef Banáš s najnovšou knihou "Nádherná smrť v Altaji" / Facebook (self)

Redakcia Hlavný denník sa spojila s jedným z najčítanejších súčasných autorov, Jozefom Banášom. Jeho posledná kniha „Nádherná smrť v Altaji“ je už v predaji a prvé dojmy sú naozaj až fascinujúce. Zaujalo nás pozadie pri vzniku tohto diela a tak sme sa opýtali priamo autora.

Vaša posledná kniha je z Altaja. Čo Vás tam ťahalo?

Rád cestujem na východ do oblastí, kde si ľudia ešte stále viac uctievajú hodnoty duchovné ako materiálne. Nevravím, že na západe sú všetci len materiálne orientovaní a na východe len duchovne. Hovorím o prevažujúcich trendoch.

Na východe vedia, že myseľ, duch sú nad hmotou. Najprv bola myšlienka, potom slovo a potom čin vykonaný hmotou. Naopak sa to nedá.

Na každú cestu sa vopred pripravím, pretože len pripravený môže nazbierať zmysluplné poznatky. Takto som navštívil Tibet, Nepál, Sikkim, Bhután, Kašmír a ďalšie oblasti na východe a o každej z nich som napísal v mojej bestsellerovej sérii Kód 9, Kód 1 a Kód 7.

Ilustračné foto z výpravy / Jozef Banáš

Altaj bola jedna z posledných duchovných oblastí, v ktorých som nebol. Bola to mongolsko – ruská expedícia. Cez púšť Gobi sme šli do mongolského a vzápätí do ruského Altaja. Lákalo ma tam neznámo. Je paradoxné, že o Nepále, Kašmíre či Kerale v Indii vieme viac ako o Altaji, kde žijú spoločne slovanskí Rusi aj domáci Altajci, Kazachovia, Tuvinci a iné menšie národy.

Popisujete túto krajinu naozaj zmyselne, až má človek pocit, akoby tam bol vďaka Vám osobne. Mala naozaj návšteva Altaja na Vás taký hlboký emočný dosah?

Altaj je pre nás takmer neznámy región. Aj tých málo ľudí, ktorí cestujú na Sibír navštevujú zväčša oblasť Bajkala, alebo idú magistrálou do Vladivostoku, ale ak chcete na Altaj musíte z hlavných ciest odbočiť a  vydať sa Čujským traktom k mongolskej hranici.

Klanové myslenie v slovenskej politike bráni očiste verejného života (E.Chmelár)

Nesporne najsilnejšou emóciou bolo poznanie, že po prekročení mongolsko – ruskej hranice sme boli tisíce kilometrov od domova, ale všetci tu hovorili zrozumiteľným slovanským jazykom a ako Slovákom nám prejavovali vrúcne sympatie. Dokonca kvôli nám otvorili malú reštauráciu na dedine, keď sme prišli hladní po záverečnej.

Ilustračné foto z výpravy / Jozef Banáš

Nádhera altajskej prírody je jedinečná. Radím Altaj s Bhutánom a Kašmírom k najúžasnejším miestam, ktoré som videl.

Ako prebiehal Váš pobyt? Mali ste dohodnuté svoje ciele vopred, alebo ste sa priamo tam rozhodovali, čo a kde navštívite a kam sa vyberiete?

Žiadne stretnutia som vopred nemal dohovorené, ale už predtým mi priatelia v Moskve dali zaujímavé informácie. Viem sa dohovoriť vo viacerých jazykoch čo mi podstatne zjednodušilo komunikáciu a získavanie informácií. Veľa zaujímavého som sa nečakane dozvedel v púšti Gobi od francúzskeho cestovateľa Juliena z Nice.

Mal som aj potrebné šťastie. V maličkom „hoteli“ v mestečku Koš Agač na rusko – mongolskej hranici som stretol zaujímavého chlapíka, s ktorým som predebatoval celú noc. Podľa neho som napísal postavu šamana Četa.

V knihe prinášate aj veľmi pútavé informácie, ktoré sa zdajú byť až “mystické”. Ako ste sa k nim dostali? Máte naozaj takú schopnosť získať si ľudí ihneď pri stretnutí, alebo ste mali aj dohodnuté niektoré stretnutia vopred?

Nie som znalec šamanstva, ale získal som o ňom zaujímavé informácie z málo dostupnej literatúry. Skvelým pomocníkom mi bola vzácna kniha ruského cestovateľa Vasilija Sapožnikova o jeho cestách po Altaji z prelomu 19. a 20. storočia.

Pred mojou cestou som sa snažil čo najviac zoznámiť sa so svetoznámym ruským mystikom, filozofom a maliarom Nikolajom Rerichom. V meste Barnaul som o jeho neuveriteľných schopnostiach získal informácie, ktoré ma samého prekvapili. Nielenže predpovedal budúcnosť, ale ju aj maľoval.

Je pochovaný v severoindickom Naggare, kde má aj galériu a výskumné centrum, ktoré vedie Slovenka Adámková. Rerichove obrazy sú veľmi imaginatívne.

Nepodmienený základný príjem pre Európanov – utópia alebo dystopia (Elena Pustovojtová)

Informácie z pozadia, alebo lepšie povedané zo zákulisia najvyšších politikov Ruska, sú akýmsi verejným tajomstvom aj v samotnom Rusku. Dozvedeli ste sa o nich spontánne, alebo ste o nich už vedeli vopred a pátrali ste po nich priamo v Altaji?

Od mojich ruských priateľov som mal informáciu, že minister obrany Šojgu má byť šaman. Podľa informácií, ktoré som na Altaji získal je to pravda. Tiež sa vie, že na Altaj sa chodieva rekreovať aj prezident Vladimír Putin do údajne tajomnej „dače“, ale to nie sú presné informácie. Chodieva do oficiálneho rekreačného zariadenia firmy Gazprom. Kde sa to miesto nachádza píšem dosť presne v knihe.

Ako by ste Vy sám osobne opísal svoje vnímanie priam až tajomných praktík miestnych “šamanov”?

Na sibírskych šamanoch je fascinujúci ich blízky a úplne otvorený vzťah k prírode. Na Sibíri, ktorá je na naše pomery neuveriteľne rozľahlá, celé oblasti sú minimálne osídlené, musíte s prírodou doslova spolužiť, inak neprežijete. Z toho vyplývajú aj ich prírodné liečiteľské metódy, prírodné prípravky.

Podľa môjho názoru najkvalitnejšími prírodnými liečivami sú farmaceutiká z Altaja, konkrétne vyrábané v meste Bijsk. Sú na čistej prírodnej báze, žiadna chémia. Altajský cédrový olej a živica sú skvelé prostriedky na podporu imunity.

Zmenila Vás táto cesta? Priniesla Vám do života niečo, čo považujete za zásadné?

Cesta na Altaj ma nezmenila, ale posunula. Predstavte si, že sedíte večer v ďalekej Sibíri s priateľmi pri vodke Altaj a odrazu jeden zagúgli na mobile a povie: Chlapci viete, že odtiaľto na druhý koniec Sibíre je ďalej ako k nám na Slovensko?

Je „Veľký Reset“ pre nás skutočne taký dobrý? (Neil Clark)

Bol som očarený neuveriteľnou horskou cestou „Čujský trakt“, dlhou bezmála tisíc kilometrov z Novosibirska na mongolskú hranicu. Nádhera. Pohnutú históriu traktu popisujem aj v knihe.

Knihe ste dali názov „Nádherná smrť v Altaji“. Prečo ste zvoli tento názov? Prečo práve smrť?

Základná myšlienka knihy je vyjadrená v konštatovaní altajského šamana: „Až keď tvoj strach navždy spočinie v zemi, začneš tancovať s bohmi.“ Čiže až keď sa prestaneme báť, oslobodíme sa. Nejde o smrť fyzickú, ale smrť ega, strachu, pýchy.

Myslím, že najmä v dnešných časoch, kde našim životom dominuje strach, ktorý do nás hustia médiá a politici od rána do večera, je príbeh, ak chcete návod, ako sa zbaviť strachu, kľúčový. Hlavný hrdina Slovák Martin so šamanom Četom zažívajú nebezpečné situácie počas ktorých sa obaja zbavujú svojich strachov.

Prejavili už niektoré zahraničné vydavateľstvá záujem aj o túto Vašu najnovšiu knihu?

Žiadne zahraničné vydavateľstvá neprejavujú o slovenskú literatúru záujem, pokiaľ im ju sám, alebo váš agent, neponúknete. Hovoril som o knihe s mojim moskovským vydavateľom, zaujala ho. Uvidíme.

V USA posledne vyšiel, v preklade do angličtiny, aj román Stop Dubček! Aké sú prvé reakcie tamojšej kritiky?

Kniha sa predáva cez Amazon a sú tam pozitívne recenzie.

Máte už vytýčený svoj ďalší cieľ? Alebo o čom by mohla byť Vaša ďalšia kniha?

Veľmi som sa potešil správe, že po románe „Prebijem sa! Štefánik“ vyšiel v USA koncom novembra aj môj biografický román „Zastavte Dubčeka!“.

Pilne teraz pracujem na biografickom románe o najvýznamnejšom česko – slovenskom podnikateľovi Tomášovi Baťovi zakladateľovi.

Ďakujeme za rozhovor!

Prestane byť EÚ vazalom USA za pomoci Ruska? (Glenn Diesen)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info