Predseda SNS má jednoducho dlhodobo smolu. Hľadať súvislosti medzi jeho konaním a realitou je totiž nesmierne ťažké.

Oveľa ťažšie je zaujať k nim vecný postoj. Vecnosť a iracionálno sa totiž u ex-kapitána Danka akosi vzájomne nemusia. Skôr sú to takí viac-menej náhodní známi.

Na druhej strane - možno sa s bývalým predsedom parlamentu iba osud tak kruto zahráva v čase, keď je takto iracionálne pomýlená celá spoločnosť. Keď je v móde mať vo všetkom úplne jasno, len preto, že aj každému nakolo je všetko jasné a zrozumiteľné. Na a kto nechápe, tak ten je takmer okamžite v dnešnej spoločnosti, budujúcej tú najsvetlejšiu prítomnosť, okamžite triednym nepriateľom, fašistom, či mafiánom.

Slovenská politika bola v Dankových časoch rozhodne iná a určite veselšia. Teraz je to ako v krčme, kde sa zídu mládenci z jednej dediny s mládencami z druhej dediny a zazerajú na seba ako kohúti na jednom oplotenom smetisku. Iba krígle ešte nelietajú, ale statusmi na Facebooku to len tak iskrí.

Politika minulosti bola presne v duchu dnes už ikonického - "takú ti jednu jeb..."! Ani Matovičovi ale nemožno uprieť akýsi zvrhlý zmysel pre humor a schopnosť vyvolávať emócie. Taký Harold LLoyd by ho určite angažoval, ak by dnešný premiér žil v časoch kingstonských policajtov. Pre menej pamätajúcich sa, išlo o chaoticky pobehujúcich policajtov, mávajúcich pelendrekmi, padajúcich, vstávajúcich, potkýnajúcich sa a diviacich sa, že nikoho nelapili.

A čo nám to teda našim ministrom "sebaobrany" degradovaný kapitán Danko vyparatil? Zavelil na ústup. Dal to na "desiatnika". SNS nepotiahne ako Jan Žižka k pražskej radnici, s cieľom zapísať do histórie tamojšie síce svojrázne, ale účinné vysporiadanie sa s panstvom a povyhadzovať ho z okien na hroty kopijí. Raz a navždy.

Preložené do diplomatickej reči. Predseda SNS Andrej Danko vyzval členov SNS, aby sa nezúčastnili na protestoch dňa 17. novembra v Bratislave. Kapituloval.



Môžeme pátrať po dôvodoch a príčinách, rovnako tak to môžeme nechať plávať, lebo mnohé rozhodnutia tohto svojrázneho politika na nejaké významnejšie dôvody a príčiny práve nereflektovali. Niečo ale naznačuje tvrdenie Andreja Danka o tom, že svoje protesty odvolali aj tí, ktorí ich už potvrdili. Táto matovičovská politika je totiž na Slovensku v tomto volebnom období mimoriadne nákazlivá. Iné zas môžeme dedukovať z informácie Andreja Danka, že (parafrázujeme), SNS si uctí sviatočný deň a jeho odkaz položením venca na Šafárikovom námestí v Bratislave, rešpektujúc nariadenia hygienikov.

V čomsi však s Andrejom Dankom možno súhlasiť aj bez väčšieho sebapresviedčania sa - „Nikdy sme si nemysleli, že sa opäť dožijeme takého teroru a šikany štátu. Chaos, ktorý v tento deň reálne hrozí, spôsobila vláda. Dobre vedela, že je pripravených mnoho akcií a hromadných podujatí, napriek tomu predĺžila núdzový stav na poslednú chvíľu. Veríme, že vláda využije zajtrajší deň na to, aby zabránila použitiu násilia na občanoch našej vlasti,“ uviedla SNS v tlačovej správe, ktorou verejnosti a svojim priaznivcom vysvetľuje rozhodnutie upustiť od masových protestov.



Na druhej strane, doslova sa chce veriť, že núdzový stav bol (iba taká malichernosť - v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky) predĺžený práve pre to, že vláda sa chcela vyhnúť protestom. Pandemické čísla nič také nevyžadovali a o tom, ako sme dali hnusobe "po chrápe" (po trnavsky) hovoril aj sám predseda vlády. A ani príliš netrval na ním požadovaných 90 dňoch, uspokojil sa aj s koaličným kompromisom 45 dní. A to je dôvod jeho nenávisti voči Sulíkovi. Musel mu ustúpiť. Je však takmer isté, že predsedovi vlády by napokon vyhovovalo aj predĺženie núdzového stavu do 18. novembra. Sulík však zjavne rozumne nechcel tlačiť na pílu, aby nemusel stáť medzi demonštrujúcimi zase aj on. Aj keď iba zo zvedavosti.

Nuž a na záver - vôbec sa nemožno Andrejovi Dankovi čudovať, že účasť na protestoch "stopol". Robiť štatistov pre ministra obrany a po novou už aj ochrany zdravia a najvyššieho veliteľa vojenskej polície a všetkých zvyšných záležitostí, teda Jaroslava "nevojaka" Naďa, by bolo ešte nedôstojnejšie, ako nechať si ním zobrať vybozkávané výložky. Hoci, kto vie, možno sa predsa len obušky k slovu dostanú, ale Danko bude smútiť pri sviečkach a nechá ich tancovať na chrbtoch národniarov.